#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik ! * ker gi * politik * nekkin * diine * caada * tàggat-yaram * jokkoo seetal______________ [search.gif]-submit wolof-online.com ads * koom-koom * taataan * xamtéef * cosaan * wér-gu-yaram * lëkkale * jotaayu-xale yi * multimejaa * mbindu-fent share share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this post tweet about this post share this post on technorati share this post on facebook share this post on reddit share this post on google share this post on linkedin ngëneel yi ci garabu nebedaay on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by admin nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati. garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc! tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa ñuy defare garab ak yeneen. garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp la mën a sax. iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc one response * musaa says: december 30, 2018 at 7:41 am am na solo lool. jaa ngeen jëf reply leave a comment name (required) ____________________ mail (will not be published) (required) __________________________________________________ website __________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ ____________________________________________________________ _ submit comment click here to cancel reply. ads ads siiwal dal bi! advert jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… xaralaay létt ci afriku démb ba téy… iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y joxe sa xalaat war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale. * (*) ànd naa ci loolu bu baax * ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk * ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo [button input] (not implemented)__________ view results loading ... loading ... * polls archive * kàggu * siiwal * jukki yi mujj kàggu * november 2019 * september 2019 * december 2018 * october 2018 * september 2018 * april 2018 * january 2018 * december 2017 * november 2017 * october 2017 * september 2017 * august 2017 * january 2017 * december 2016 * october 2016 * april 2016 * january 2016 * march 2015 * december 2014 * november 2014 * june 2014 * january 2014 * december 2013 * october 2013 * july 2013 * june 2013 * may 2013 * january 2013 * november 2012 * october 2012 * september 2012 * august 2012 * july 2012 * june 2012 * may 2012 * march 2012 * february 2012 * january 2012 * june 2011 * august 2010 * march 2009 * march 2008 siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa imeel sa ay xamee! jukki yi mujj * suuxat làkk ak cosaani afrig… * “borom sareet” semben usmaan * seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu * waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw… * njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka * xaralaay létt ci afriku démb ba téy… © wolof-online.com 2020 * wolof-online * jokkoo #alternate soppi wikipedia (wo) feebaru tëlbëti bu amul app jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche "ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to be confused with obsessive–compulsive personality disorder. feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap p&oldid=99686 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * العربية * مصرى * azərbaycanca * boarisch * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * עברית * हिन्दी * hrvatski * magyar * Հայերեն * Íslenska * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * latviešu * मराठी * bahasa melayu * مازِرونی * nederlands * norsk bokmål * ଓଡ଼ିଆ * polski * português * română * Русский * sardu * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * simple english * slovenčina * Српски / srpski * svenska * தமிழ் * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * ייִדיש * 中文 * 粵語 soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) jàngoroy ebola jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci dayoo bu réy. barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014. ██ fi mu feeñ ci 1976 ██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012 ██ fi mu feeñ dale 2014 jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci ab barab. ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw seenug wér jaare ko c seen manniwa. amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50% (juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014 jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am. lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi] * ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977 * questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for disease control (cdc), retrieved 10 july 2006 * www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309 » lañ ko jële wàll : * ebola njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * አማርኛ * العربية * অসমীয়া * asturianu * Žemaitėška * Беларуская * Български * bamanankan * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * fulfulde * suomi * føroyskt * français * galego * avañe'ẽ * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * jawa * qaraqalpaqsha * kabɩyɛ * Қазақша * ភាសាខ្មែរ * 한국어 * latina * luganda * limburgs * lingála * ລາວ * lietuvių * latviešu * मैथिली * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * nedersaksies * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * sesotho sa leboa * chi-chewa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * papiamentu * polski * پښتو * português * runa simi * romani čhib * kirundi * română * Русский * kinyarwanda * Саха тыла * scots * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * soomaaliga * Српски / srpski * siswati * sesotho * svenska * kiswahili * தமிழ் * ไทย * ትግርኛ * tagalog * setswana * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tshivenda * tiếng việt * walon * winaray * 吴语 * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) epatit a jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche epatit a jaundice eye.jpg der/bët bu mboq te epatit a waral ko toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b15 icd-9-cm 070.0, 070.1 diseasesdb 5757 medlineplus 000278 emedicine med/991 patient uk epatit a mesh d006506 epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2] li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c, d, ak e. ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2] yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2] ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology (4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9. 2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10 ^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1 december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34; quiz 1010–2. pmid 23198670. 3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543. doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018. 4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013). "shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719. doi:10.1007/s12560-012-9097-6. 5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase. 2006. p. 105. isbn 9780816069903. 6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.". cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522. doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2. 7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014. 8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039. doi:10.1093/epirev/mxj012. 9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * acèh * አማርኛ * العربية * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Български * বাংলা * bosanski * català * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * español * eesti * euskara * فارسی * français * gaeilge * avañe'ẽ * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * kreyòl ayisyen * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * italiano * 日本語 * ქართული * Қазақша * 한국어 * kurdî * Кыргызча * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * chi-chewa * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * پنجابی * português * runa simi * română * Русский * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * chishona * Српски / srpski * siswati * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) biir bu daw jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche biir bu daw multiple rotavirus particles.jpg ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1] toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*] icd-10 a09, k59.1 icd-9-cm 787.91 diseasesdb 3742 medlineplus 003126 emedicine ped/583 patient uk biir bu daw mesh d003967 biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2] li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism, biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4] liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari, dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4] at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health organization. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013. retrieved 18 june 2014. 3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013). anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge university press. pp. 282–287. isbn 1107018676. 4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670. doi:10.1056/nejmra1301069. 5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012). principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.). edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851. 6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and procedures to question as part of choosing wisely campaign". choosing wisely. retrieved 18 june 2014. 7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013. retrieved 18 june 2014. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * Ænglisc * العربية * asturianu * aymar aru * azərbaycanca * تۆرکجه * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * català * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * gàidhlig * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * Кыргызча * latina * lingála * lietuvių * latviešu * basa banyumasan * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * polski * پښتو * português * runa simi * română * Русский * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sicilianu * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Українська * اردو * tiếng việt * isixhosa * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) hepatitis b jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro (wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1] mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ; waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju tar ji.^[6] lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10] ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res. Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci 300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci "serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20] 1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1] 2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology : clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.). philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins. p. 638. isbn 9780781795166. 4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29. 5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid 17336170. 6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. 7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014. 8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066. 9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p. 83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september 2015. 10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn 978-92-4-156545-5. 11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease". hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687. 13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation proceedings. 45 (3): 982–985. doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604. 14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august 2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800. doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472. 15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17 december 2014). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4 november 2014. 18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f, diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis. 1970". journal of the american medical association. 276 (10): 841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597. 19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28 september 2015. retrieved 25 november 2014. 20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds. (2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208. isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) juuf jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. garab gi [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] doom bi turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] sclerocarya birrea ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saar jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug anacardiacées. [ ] tëraliin * 1 melo wi * 2 njariñ yi * 3 =nataal * 4 turu xam-xam wi melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la. danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] -ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi. -garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi. -garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru. =nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi] turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) sibiru jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche sibbiru malaria.jpg ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu yoo bi. toftale ak balluwaayi biti specialty infectiologie[*] icd-10 b50-b54 icd-9-cm 084 omim 248310 diseasesdb 7728 medlineplus 000621 emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357 patient uk sibiru mesh c03.752.250.552 sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng, coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq, say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2] gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p. ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1] bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3] sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce (mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2] bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni, dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew asi gànjoolu-penku.^[1] fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak 789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may 2014). "emergency department management of mosquito-borne illness: malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice 16 (5). 3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians". infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59. pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text (link) 5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts and long-run income differences (pdf) (report). institute for the study of labor. 6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of poverty? a review of the literature". tropical health and medicine 10 (10): 1047–59. pmid 16185240. doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication - free to read 7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria". lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634. doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * afrikaans * akan * alemannisch * aragonés * العربية * مصرى * অসমীয়া * asturianu * azərbaycanca * Башҡортса * Žemaitėška * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * भोजपुरी * বাংলা * brezhoneg * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * ᏣᎳᎩ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * thuɔŋjäŋ * ދިވެހިބަސް * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * estremeñu * فارسی * suomi * võro * føroyskt * français * frysk * gaeilge * kriyòl gwiyannen * galego * avañe'ẽ * गोंयची कोंकणी / gõychi konknni * ગુજરાતી * hausa * 客家語/hak-kâ-ngî * עברית * हिन्दी * hrvatski * kreyòl ayisyen * magyar * Հայերեն * Արեւմտահայերէն * interlingua * bahasa indonesia * igbo * ilokano * ido * Íslenska * italiano * 日本語 * patois * jawa * ქართული * kabɩyɛ * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * Кыргызча * latina * Лезги * lingua franca nova * lingála * lietuvių * latviešu * minangkabau * Македонски * മലയാളം * Монгол * मराठी * bahasa melayu * malti * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk nynorsk * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * oromoo * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * پښتو * português * runa simi * română * Русский * Русиньскый * संस्कृतम् * Саха тыла * ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ * sardu * sicilianu * scots * سنڌي * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * shqip * Српски / srpski * sunda * svenska * kiswahili * தமிழ் * ತುಳು * తెలుగు * Тоҷикӣ * ไทย * tagalog * türkçe * xitsonga * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * მარგალური * ייִדיש * yorùbá * vahcuengh * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) meningitis jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3] neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5] wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer; moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi. ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8] amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique, baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11] soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee, maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi, sudee teelu ñu ko faj.^[13] ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14] feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite, "inflammation"^[19] 1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis in children". lancet. 361 (9375): 2139–48. doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449. 3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006). "community-acquired bacterial meningitis in adults". the new england journal of medicine. 354 (1): 44–53. doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301. 4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis" (pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl 1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid 14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012. 5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs, and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p. chapter m. isbn 978-0-323-07699-9. 6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007". mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid 18509301. 7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016. 8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm, whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39 (9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf) from the original on 9 april 2011. 9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators (october 2016). "global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602. doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282. 10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016). "global, regional, and national life expectancy, all-cause mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death, 1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544. doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281. 11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015). "global, regional, and national age-sex specific all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442. 12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015. archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016. 13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p. traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the original on 10 september 2017. 14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon. oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november 2013. 15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb, vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845. pmid 15509818. 16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational clinical examination. does this adult patient have acute meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175. pmid 10411200. 17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d (june 2008). "management of invasive meningococcal disease in children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336 (7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318. 18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf) from the original on 9 july 2014. 19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid 12060874. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) tuberkiloos (tb) jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3] tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci deru nit ki wala ci deretam.^[5] suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi (xdr-tb).^[1]^[5] ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk, lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba leegi tuberkuloos a ngi am.^[11] cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016. 2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8. 3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael (2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3. 4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february 2016. 5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis". australian prescriber. 33 (1): 12–18. 6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans, tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december 2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection". microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71. pmid 25428938. 7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease : global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p. 682. isbn 9780763780470. 8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the who stop tb strategy : a handbook for national tb control programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn 9789241546676. 9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002. 10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn 978-1-4160-2973-1. 11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378 (9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102 144 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) xiibon jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche xiibon orange ribbon.svg ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon. toftale ak balluwaayi biti specialty endocrinologie[*], réanimation[*] icd-9-cm 263.9 medlineplus 000404 emedicine ped/1360 patient uk xiibon mesh d044342 xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin, karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ ñàkk.^[3] liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak jafe-jafey àdduna.^[10] jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11] ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci 600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000 bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci 2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5 miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole yi.^[21] royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] 1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed. ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and 75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link) 3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38. isbn 9781135999414. 4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719. 5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent health". who. retrieved 4 july 2014. 6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007). recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros. medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text (link) 7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf). unicef. 8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed. ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68. isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link) 9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.). philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120. cs1 maint: extra text (link) 10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r. katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint: extra text (link) 11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf). www.gov.uk. department for international development. oct 2012. retrieved 5 july 2014. 12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za; das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p; lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group; maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013). "evidence-based interventions for improvement of maternal and child nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890): 452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4. 13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf). wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014. 14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely malnourished children. geneva: world health organization. 2003. isbn 9241546093. 15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s. cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller, christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer, elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda, stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert, david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620. doi:10.1038/nature10452. 16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and agriculture organization of the united nations. september 2010. retrieved 1 july 2014. 17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations (2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food prices and food security : threats and opportunities. rome: food and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2. isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007, an increase of more than 80 million since the 1990–92 base period." 18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december 2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128. pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years (dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010.". lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608. doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4. 20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67 risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a systematic analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609. doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et al. (link) 21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to development. p. 20. isbn 9781134774944. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 » lañ ko jële wàll : * cs1 maint: extra text * cs1 maint: explicit use of et al. njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal ci yeneen sémb * wikimedia commons móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk * alemannisch * aragonés * العربية * অসমীয়া * asturianu * Башҡортса * Беларуская * Беларуская (тарашкевіца) * Български * বাংলা * bosanski * Буряад * català * mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄ * کوردی * Čeština * cymraeg * dansk * deutsch * डोटेली * eʋegbe * Ελληνικά * english * esperanto * español * eesti * euskara * فارسی * suomi * français * gaeilge * galego * ગુજરાતી * hausa * עברית * हिन्दी * hrvatski * Հայերեն * bahasa indonesia * igbo * Íslenska * italiano * 日本語 * jawa * Қазақша * ಕನ್ನಡ * 한국어 * kurdî * latina * limburgs * lingála * lietuvių * latviešu * Македонски * മലയാളം * मराठी * bahasa melayu * မြန်မာဘာသာ * नेपाली * नेपाल भाषा * nederlands * norsk bokmål * sesotho sa leboa * occitan * ଓଡ଼ିଆ * ਪੰਜਾਬੀ * polski * پنجابی * português * română * Русский * संस्कृतम् * srpskohrvatski / српскохрватски * සිංහල * simple english * slovenčina * slovenščina * soomaaliga * Српски / srpski * svenska * kiswahili * தமிழ் * తెలుగు * ไทย * tagalog * türkçe * Татарча/tatarça * Українська * اردو * oʻzbekcha/ўзбекча * tiếng việt * winaray * 吴语 * isixhosa * ייִדיש * yorùbá * 中文 * bân-lâm-gú * 粵語 * isizulu soppi lëkkalekaay yi * coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) mbal jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche mbal gi (euphorbia hirta) mbal gi (euphorbia hirta) mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ. [ ] tëraliin * 1 mbooram * 2 njariñ yi * 3 turu xam-xam wi * 4 tur wi ci yeneeni làkk mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum. njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi] mbal gi (euphorbia hirta) xobi ak tóortóori garabug mbal mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel. bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp buy mett. ak bëñ buy metti. turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi] euphorbia hirtata tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi] angale: asthma-plant ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ ko jële wàll : * garab * meññeef njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) saltige jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee boroom xam xam yi. cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi] saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu ko xajalee: * sila (mooy yoon wi) * tigi (mooy njiit bi). kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi. saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi] ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi (siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ ndakaaru bi moo leen jiite. fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi. deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba 1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu. tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi, saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 » lañ ko jële njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) obsessive compulsive disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3] li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2] liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu amul app bu nekkinu nit ki.^[2] faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2] lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël, walla kuy xool fenn lu yagg.^[9] 1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved 24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.). washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242. isbn 978-0-89042-555-8. 3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march 2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review 39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002. 4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3): 239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014. unknown parameter |df= ignored (help) 5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice: obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610. doi:10.1056/nejmcp1402176. 6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h; goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry 14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131. doi:10.1186/s12888-014-0317-5. 7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6: 233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149. 8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014). "obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north america 37 (3): 257–67. pmid 25150561. doi:10.1016/j.psc.2014.06.004. 9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional disorders: a conceptual history. terminological and classificatory issues.". the anatomy of madness : essays in the history of psychiatry. london: routledge. pp. 166–187. isbn 978-0-415-32382-6. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor der&oldid=99665 » lañ ko jële wàll : * pages with citations using unsupported parameters njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki #alternate soppi wikipedia (wo) bipolar disorder jóge wikipedia. sauter à la navigation sauter à la recherche feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon, mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf, bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30 ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru "bipolaire".^[1] li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale) ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi, dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu, su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6] paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj, dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1] téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum 1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi am lëgët. ^[1] 1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10 ^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21 et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744. doi:10.1136/bmj.e8508. 2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association (2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154. isbn 0-89042-555-8. 3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help) 4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598. doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011. 5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler, eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of mental illness (5th ed.). new york: oxford university press. p. 162. |displayeditors= suggested (help) 6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help) 7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j. "efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164. pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e. 8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529. doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x. 9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender differences in bipolar disorder". international review of psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158. doi:10.3109/09540261.2010.514601. 10. ↑ njuumteg royuwaay: balise incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées schmitt2014 11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719. ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101 722 » lañ ko jële wàll : * pages avec des erreurs de référence * pages with citations using unsupported parameters * pages using citations with old-style implicit et al. in editors njëlu joowiin samay jumtukaay * duggoo de * waxtaan ak bii ip * cëru * sos am sàq * dugg barabu tur * jukki * waxtaan [ ] wuute wonewiin * jàng * soppi * soppi gongikuwaay bi * wone jaar-jaaram [ ] yeneen seet ____________________ seet ayca joowiin * xët wu njëkk * askan * coppite yu mujj * aw xët ci mbetteel * ndimbal móol/génne * sos ab téere * yebbi niki pdf * sumb bu móolu boyotu jumtukaay yi * xët yi mu lëkkalool * coppite yi ko ñeel * yeb ab dencukaay * xëti jagleel * lëkkalekaay yu fi nekkandi * xibaar ci xët wi * yëf wikidata * tudd wii xët yeneeni làkk ajouter des liens * coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41. * jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution- séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam. xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral. * politigu sutura * ci mbiri wikipedia * ay aartu * suqalikat * statistiques * déclaration sur les témoins (cookies) * woneyiin bu mobil * wikimedia foundation * powered by mediawiki