#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]
#rss 2.0 wolof-online.com » ngëneel yi ci garabu nebedaay comments feed
benn bés, benn woy kopparu cfa ag Ëro ñoo xoj afrik !
* ker gi
* politik
* nekkin
* diine
* caada
* tàggat-yaram
* jokkoo
seetal______________ [search.gif]-submit
wolof-online.com
ads
* koom-koom
* taataan
* xamtéef
* cosaan
* wér-gu-yaram
* lëkkale
* jotaayu-xale yi
* multimejaa
* mbindu-fent
share
share this post on delicious share this post on digg stumbleupon this
post tweet about this post share this post on technorati share this
post on facebook share this post on reddit share this post on google
share this post on linkedin
ngëneel yi ci garabu nebedaay
on jan 01 in nekkin, uncategorized, wér-gu-yaram, xamtéef tagged by
admin
nebedaay walla ci turu wolofam dëgg saab-saab, garab la gu bari ay
ngëneel ci wàllu dund ndax witamin ak ferñeent yu bari yi ci nekk ak li
mën a faj mbaa fàggu ci ay jangoro. su ñu wesaare woon ngëneel yi nekk
ci nebedaay ba ñépp jot ci, kon tey febaru xale yu bare dooti fi amati.
garab la itam guy raxas ndox mu yàqu ba mu dellu seetaat wecc!
tey ji nebedaay da ñu koy jëfandikoo daanaka ci réewu tubaab ci wàllu
indistri yépp: dalee ko ci lépp lu jëm ci wàllu taaru-yaram, jaar ci fa
ñuy defare garab ak yeneen.
garab la itam goo xam gu yomb ay mbir la, ndax daanak lajul ndox, fépp
la mën a sax.
iframe: http://www.youtube.com/embed/z__rt9y5shc
one response
* musaa says:
december 30, 2018 at 7:41 am
am na solo lool. jaa ngeen jëf
reply
leave a comment
name (required) ____________________
mail (will not be published) (required)
__________________________________________________
website __________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
____________________________________________________________
_
submit comment
click here to cancel reply.
ads ads
siiwal dal bi!
advert
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
“borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
iframe: https://www.youtube.com/embed/_eqpwnexezs
iframe: https://www.youtube.com/embed/vrziximdf8y
joxe sa xalaat
war nañoo delloo làkki-réew mi seen gëdd, di leen jëfëdikoo ci nguur
gi, ci lekkool yi, ci àttekaay yi ak fépp fu ñuy dogale.
* (*) ànd naa ci loolu bu baax
* ( ) ànd naa ci, wante loolu mënagul a nekk
* ( ) àndu ma ci, ndax francais bi doy na, te moo ëpp solo
[button input] (not implemented)__________
view results
loading ... loading ...
* polls archive
* kàggu
* siiwal
* jukki yi mujj
kàggu
* november 2019
* september 2019
* december 2018
* october 2018
* september 2018
* april 2018
* january 2018
* december 2017
* november 2017
* october 2017
* september 2017
* august 2017
* january 2017
* december 2016
* october 2016
* april 2016
* january 2016
* march 2015
* december 2014
* november 2014
* june 2014
* january 2014
* december 2013
* october 2013
* july 2013
* june 2013
* may 2013
* january 2013
* november 2012
* october 2012
* september 2012
* august 2012
* july 2012
* june 2012
* may 2012
* march 2012
* february 2012
* january 2012
* june 2011
* august 2010
* march 2009
* march 2008
siiwalal dal bi yonnee ko facebook , twitter, mbaa nga yonne ko ag sa
imeel sa ay xamee!
jukki yi mujj
* suuxat làkk ak cosaani afrig…
* “borom sareet” semben usmaan
* seex a. jóob: làmmiñu réew mi ak gëstu
* waxi neen: jàng ci làkli réew mi, 44 at ca gànnaaw…
* njuuj-njaaj: taalifu seriñ muusa ka
* xaralaay létt ci afriku démb ba téy…
© wolof-online.com 2020
* wolof-online
* jokkoo
#alternate soppi wikipedia (wo)
feebaru tëlbëti bu amul app
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
"ocd" redirects here. for other uses, see ocd (disambiguation). not to
be confused with obsessive–compulsive personality disorder.
feebaru tëlbëti bu amul app feebaru tëlbëti bu amul appmooy bennfeebaru
xelboo xam ne nit ñi dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di
leen di defyenn yëngu yëngu yi ay yooni yoon(ñu koy woowe "aada"),
walla am yenn ci xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe
"tëlbëti").^[1] nit ñi dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen
yëngu yëngu lu yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi
mbir yi, ak di seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am
jafe jafe sanni ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am
lu baree bare ba nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay
metti.^[1] dafay faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare
dañuy gis ne nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak
ay tik, feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yennndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na cijoxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat(tcc), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni inhibiteur sélectif de la recapture de la sérotonine
walla clomipramine^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat (cbt) bu
feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi jafe
jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu clomipramine di
dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu wacce ci ñaareelu
liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul faraldi gis mën nañu
am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir fajum yenn yu fës yi
wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe sëkondeer yi. ^[6]^[7]
Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=feebaru_tëlbëti_bu_amul_ap
p&oldid=99686 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* العربية
* مصرى
* azərbaycanca
* boarisch
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* magyar
* Հայերեն
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* latviešu
* मराठी
* bahasa melayu
* مازِرونی
* nederlands
* norsk bokmål
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* português
* română
* Русский
* sardu
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* simple english
* slovenčina
* Српски / srpski
* svenska
* தமிழ்
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* ייִדיש
* 中文
* 粵語
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 23 disembar 2018 ci 18:49.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
jàngoroy ebola
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
jàngoroy ebola ñu gënoon koo xamee ci jàngoroy yaram-wu-tàng ju ebola
jenn xeetu jangoro la juy dal nit walla yenn bàyyima yi te
doomu-jàngoro bu ebola di ko joxe. xàmmeekaayu jangoro ji mi ngi
tàmbalee feeñ ci diggante ñaari fan ba ñetti ayubés ginnaaw bi la
doomu-jàngoro bi duggee, ngay ame yaram-wu-tàng, put guy metti, sidit
yuy metti ak bopp buy metti. ginnaw feeñte yu njëkk yii, naka-jekk, yi
ciy topp ñooy, xel-muy-teey, waccu ak biir-buy-daw. su ñu àggee fii ci
jàngoro ji, ñenn nit ñi dañuy tàmbalee am ay nàcc-nàcc yu man a nekk ci
biir yaram wi walla ci biti. repp gee dee ci nit ñi ko amee dina àgg ci
dayoo bu réy.
barab yi ebola gën a feeñee ci 1976 ba 2014.
██ fi mu feeñ ci 1976
██ fi mu feeñ dale 1977 ba 2012
██ fi mu feeñ dale 2014
jàngoro ji manees na koo jël ci boo laalee dereet walla wal-walaan yu
yaramu ab bàyyima (golo walla njugup) walla nit ñu ko am. ba tay jii
jàppees na ne maneesul a wàllante jàngoro ji jaare ko ci ngelaw li ci
ab barab.
ginnaaw bi ko kenn nit jële, jàngoro ji man naa tas jaare ci moom. Ñi
ko ame ba wér ci man nañoo wéy di ko man a wàllaate ñaari weer ginnaaw
seenug wér jaare ko c seen manniwa.
amagul genn xeetu pac gu wór gees xam ngir fac njangoroy ebola. xeetug
pac gi gën a jàppandi ci jamono jii mooy di leen jeem a naanloo ndox mu
doy (di ndox mu am tuuti suukar ak xorom) walla ñu leen di sol ay
wal-walaan. jàngoro ji ju man a rayaate la, lu ci ëpp ci 50%
(juroom-fukk ci téeméer) ba 70% (juroom-ñeent-fukk ci téeméer) ci ñi
muy dal ci dee lañuy mujjee. jangoroy yaram-wu-tàng ju ebola ñoo ngi ko
njëkkeen gis ca sudaan ak ca kongóo. naka-jekk njàngoro ji dafa daan
faral di yem rek ci yenn barab yu ndaw yu beru ci yenn réewi afrig yu
ron-sahara yi. ci atum 1976 (di at mi ñu ko njëkkee gis) ba 2013, lu
néew 1 000 nit ci at mu nekk daan nañ ko jël. wàllante gi gën a réy gu
ebola moo ngi ame ci ndoorteelu 2014 te barab yi mu gën a tasee ñooy
réew yu gine, siraa leyoon, libeeria a niseeria. ci oktoobar 2014
jappees na ne lu mat 10 000 nit jot nañu koo am.
lëkkalekaay yu biti[soppi • soppi gongikuwaay bi]
* ebola virus haemorrhagic fever - proceedings of an international
colloquium on ebola virus infection and other haemorrhagic fevers
held in antwerp, belgium, 6-8 december, 1977
* questions and answers about ebola hemorrhagic fever - center for
disease control (cdc), retrieved 10 july 2006
* www.healthocrates.com - articolo sulla febbre emorragica dell'ebola
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=jàngoroy_ebola&oldid=99309
» lañ ko jële
wàll :
* ebola
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* አማርኛ
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Žemaitėška
* Беларуская
* Български
* bamanankan
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* fulfulde
* suomi
* føroyskt
* français
* galego
* avañe'ẽ
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* jawa
* qaraqalpaqsha
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ភាសាខ្មែរ
* 한국어
* latina
* luganda
* limburgs
* lingála
* ລາວ
* lietuvių
* latviešu
* मैथिली
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* nedersaksies
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* papiamentu
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* romani čhib
* kirundi
* română
* Русский
* kinyarwanda
* Саха тыла
* scots
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* soomaaliga
* Српски / srpski
* siswati
* sesotho
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ไทย
* ትግርኛ
* tagalog
* setswana
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tshivenda
* tiếng việt
* walon
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 17 oktoobar 2017 ci 08:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
epatit a
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
epatit a
jaundice eye.jpg
der/bët bu mboq te epatit a waral ko
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b15
icd-9-cm 070.0, 070.1
diseasesdb 5757
medlineplus 000278
emedicine med/991
patient uk epatit a
mesh d006506
epatit a (ñu gënoon ko xamee ci turu epatit biy dale) doon na jàngoro
juy dale ju tar buy jàpp res wi te li koy joxe di doomu jàngoro biñ
naan epatit a (hav).^[1] bari na lu muy dal nit te du feeñ rawatina ci
ndaw yi.^[2] diggante bi muy dugg sa yaram ak bi muy tàmbalee feeñ, mi
ngi tollu ci diggante ñaar ba juróom-benni ayi-bis.^[3] su la dalee mën
na def ak yaw juróom ñatti ayi-bis te dina faral di ànd ak: xel muy
teey, waccu, biir buy daw, der bu mboq, yaram wu tàng, ak mettitu
biir.^[2] luy tollu ci 10 ba 15% ci ñi mu dal ñooy wéy di ko gis su
demee ba weesu juróom-benni weer ginaaw bi mu leen dalee.^[2] mag ñi
mën nañu ci jëlee feebaru res bu tar waaye bariwul lu muy dale.^[2]
li koy faral di joxe mooy lekk ñam wala naan ndox mu am doomi
jàngoro.^[2] meññeefu géej buñ toggul ba mu ñor dina ko faral di
joxe.^[4] jege ku ko am lu ëpp, mën na la ko wàll.^[2] xale yi mën nañu
ko am te du feeñ waaye teewul mën nañu ko wàll ñeneen.^[2] su la dalee
benn yoon, dootu la dalati sa giir gi dund.^[5] ci sa deret la ñuy
seetee doomu jàngoro ci ndax ni muy feeñee dafa nuru ak yu yeneen
jàngoro yu bari.^[2] benn xeetu epatit la ci juróom yiñ xam: a, b, c,
d, ak e.
ñaqu epatit a dalay aar bu baax ci feebar bi.^[2]^[6] yenn réew dañuy
faral di baamtu ñaq bi ci xale bi ak ci ñi feebar bi gën a yab kenn
masu leen a ñaq.^[2]^[7] loolu mën na leen aar seen giir gi dund.^[2]
yeneen matuwaayu yi la ci mën a musal ñooy raxas loxo ak togg ñam ba bu
ñor xomm.^[2] amul benn garab buñ ni mën na ko faj, li ci des, garabi
xel muy teey wala biir buy daw la ñu lay digal su aajewoo.^[2] gën gaa
bari su la dalee dangay wér, sa res wi melni dara mësu ko dal.^[2] bu
yàqee res wi, dañu lay gereefeel res ngir faj ko.^[2]
ci àdduna bi, jàngoro bi dina feeñ ci 1.5 miliyo?i doomu aadama at mu
nekk^[2] nga boole ci yi feeñul mu tollu ci fukki miliyo?.^[8] fi mu
gënee bari àdduna bi mooy ci gox yi desee te ndox mi ñuy naan
setul.^[7] ci réew yi néew doole lu tollu ci 90% ciy xale jot nañu am
doomu jàngoro bi laata ñuy am 10 at, loolu mooy mucci nañu ci ba fàww
laata ñuy nekk mak.^[7] yenn saay mu jàppandoo ñu bari ci réew yi xawa
am doole ndox jàngoro bi bariwul ci xale yi te itam duñu leen di faral
di ñaq.^[7] ci atum 2010, epatit a bu tar bi faat 102,000 doomu
aadama.^[9] at mu nekk 28 fan ci weeru sulet mooy bis biñ jagleel
epatit ngir xamal nit ñi luy jàngoroy epatit.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ryan kj, ray cg (editors) (2004). sherris medical microbiology
(4th ed.). mcgraw hill. pp. 541–4. isbn 0-8385-8529-9.
2. ↑ ^2,00 ^2,01 ^2,02 ^2,03 ^2,04 ^2,05 ^2,06 ^2,07 ^2,08 ^2,09 ^2,10
^2,11 ^2,12 ^2,13 ^2,14 et ^2,15 matheny, sc; kingery, je (1
december 2012). "hepatitis a.". am fam physician 86 (11): 1027–34;
quiz 1010–2. pmid 23198670.
3. ↑ connor ba (2005). "hepatitis a vaccine in the last-minute
traveler". am. j. med. 118 (suppl 10a): 58s–62s. pmid 16271543.
doi:10.1016/j.amjmed.2005.07.018.
4. ↑ bellou, m.; kokkinos, p.; vantarakis, a. (march 2013).
"shellfish-borne viral outbreaks: a systematic review.". food
environ virol 5 (1): 13–23. pmid 23412719.
doi:10.1007/s12560-012-9097-6.
5. ↑ the encyclopedia of hepatitis and other liver diseases. infobase.
2006. p. 105. isbn 9780816069903.
6. ↑ irving, gj.; holden, j.; yang, r.; pope, d. (2012). "hepatitis a
immunisation in persons not previously exposed to hepatitis a.".
cochrane database syst rev 7: cd009051. pmid 22786522.
doi:10.1002/14651858.cd009051.pub2.
7. ↑ ^7,0 ^7,1 ^7,2 ^7,3 et ^7,4 "hepatitis a fact sheet n°328". world
health organization. july 2013. retrieved 20 february 2014.
8. ↑ wasley, a; fiore, a; bell, bp (2006). "hepatitis a in the era of
vaccination.". epidemiol rev 28: 101–11. pmid 16775039.
doi:10.1093/epirev/mxj012.
9. ↑ lozano, r (dec 15, 2012). "global and regional mortality from 235
causes of death for 20 age groups in 1990 and 2010: a systematic
analysis for the global burden of disease study 2010". lancet 380
(9859): 2095–128. pmid 23245604.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=epatit_a&oldid=98164 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* acèh
* አማርኛ
* العربية
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Български
* বাংলা
* bosanski
* català
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* français
* gaeilge
* avañe'ẽ
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* kreyòl ayisyen
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* italiano
* 日本語
* ქართული
* Қазақша
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* chi-chewa
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* پنجابی
* português
* runa simi
* română
* Русский
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* chishona
* Српски / srpski
* siswati
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:51.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
biir bu daw
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
biir bu daw
multiple rotavirus particles.jpg
ab mikrograf elektronigu rotavirus, li waral lu tollu ci 40% ci xale yi
amagul juróomi at yi biir bu daw di tëral ci lopitaal.^[1]
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*], gastro-entérologie[*]
icd-10 a09, k59.1
icd-9-cm 787.91
diseasesdb 3742
medlineplus 003126
emedicine ped/583
patient uk biir bu daw
mesh d003967
biir bu daw wala jaare mooy ngay dem wanag gën gaa néew ñatti yoon ci
bis te li ngay génne ginaaw kër yi dafay ndoxe. yenn saa mu jàpp la ay
fan, te loolu mën na tax sa yaram ñàkk ndox. su yaramu nit ñàkkee ndox
deram dootul nooy te it mën a soppiku. mën nga dem ba dootoo saw lu
bari, sab der furi, sa xol di tëf-tëfi, te sam xel dootul dox ni mu
waree wala say jëf yeex, su demee ba gën a tar. ginaaw kër yu tooy te
bañ a ndoxe mën dal liir yiy nàmp, waaye, loolu du dara.^[2]
li koy gën a faral di joxe mooy jàngoro yiy jàpp butit yi te di bawoo
ci ab wiris, bakteri, parasit, wala feebar bu ñuy woowe
gastroenteritis. yooyu jàngoroo ngi faral di bawoo ci ndox wala ñam wu
am doomu jàngoro ji, wala ku am jàngoro ji wàll la ko. mën nañu ni
ñàtti xeeti biir bu daw ñoo am: biir bu daw bu yàggul, biir bu daw bu
ànd deret bu yàggul, ak biy weesoo ñaari ayi-bis, muy biir bu daw bu
yàgg. biir bu daw bu yàggul te ndoxe mën na nekk kolera. su àndee ak
deret, ñu gën ko xame ci disànteri.^[2] amna yeneen mbir yu wuute ak
jàngoro yu mën a joxe biir bu daw, muy lu ci melni: ipertiroyidism,
biir buy bañ soow, feebaru biir buy metti, yenn xeeti garab yi, ak
sendoromu biir buy metti ak yeneen mbir.^[3] yi gën bari ci ñoom
soxlawu ñu ñuy amal njàngat mu xóot ngir xam li leen waral.^[4]
liy musalaate ci biir bu daw mooy cet, di naan ndox mu sell, ak raxas
loxo. nàmpal liir ba juróom benni weer gën gaa néew lañu digle ak ñaq
biy aare ci rotawiris. pajtalu naan ndox muy faj (ors), manaam ndox mu
sell muñ boole ak tuuti xorom ak suukër, kumu neex nga fajoo ko. kumu
neex itam nga jëfandikoo doomi zinc.^[2] xayma nañu ni garab yooyu
muccal nañu 50 miliyoŋi xale ci 25 at yii weesu.^[1] taamu nañu ci ku
am biir buy daw mu wéy di lekk ñam wu sell, sudee liir ñu wéy di ko
nàmpal.^[2] soo amul foo jëndee ors (ndox muñ jaxase ak xorom ak
suukër), mën nga koo defaral sa bopp.^[5] sudee nit ki daa ñàkk ndox mu
bari, war nañu ko mën a sampal buteel.^[2] lu ci gën bari; naan ndox mu
bari mën na ko saafara.^[6] antibiotik, suñu ko jëfandikoowul lu bari,
dina ciy faral di baax ci ñi am biir buy daw ànd ak deret ak yaram wu
tàng lool, ak ñiy am biir buy daw bu ñu tukkee, ak ñi am yenn jàngoro
yi ci seen biir.^[4] loperamide mën na wàññi jaabante bi ci wanag wi
waaye kenn digalu ko ñi seen biir bu daw tar lool.^[4]
at mu nekk dina am lu tollu ci 1.7 ba 5 miliyaar ciy biir yuy
daw.^[2]^[3] fi mu gënee bari mooy ci réew yu néew doole yi, nga xam ni
xale bu nekk biiram dina daw ci xayma ñatti yoon ci at mi.^[2] ci
àdduna bi yépp, ci atum 2012, mooy ñaareelu jàngoro juy faat xale yi yi
amagul juróomi at (0.76 miliyoŋ wala 11%).^[2]^[7] biir bu daw bu bari
mooy faral di indi xiibon te itam mooy li ko gën a faral di joxe ci
xale yi amagul juróomi at.^[2] su yàggee mën na jur jafe-jafe yu ci
melni ñàkk kàrtan wala xel mu neex.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 et ^1,1 "whqlibdoc.who.int" (pdf). world health
organization.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 et ^2,8 "diarrhoeal
disease fact sheet n°330". world health organization. april 2013.
retrieved 18 june 2014.
3. ↑ ^3,0 et ^3,1 doyle, edited by basem abdelmalak, d. john (2013).
anesthesia for otolaryngologic surgery. cambridge: cambridge
university press. pp. 282–287. isbn 1107018676.
4. ↑ ^4,0 ^4,1 et ^4,2 dupont, hl (apr 17, 2014). "acute infectious
diarrhea in immunocompetent adults.". the new england journal of
medicine 370 (16): 1532–40. pmid 24738670.
doi:10.1056/nejmra1301069.
5. ↑ prober, edited by sarah long, larry pickering, charles g. (2012).
principles and practice of pediatric infectious diseases (4th ed.).
edinburgh: elsevier saunders. p. 96. isbn 9781455739851.
6. ↑ acep. "nation’s emergency physicians announce list of test and
procedures to question as part of choosing wisely campaign".
choosing wisely. retrieved 18 june 2014.
7. ↑ ^7,0 et ^7,1 "global diarrhea burden". cdc. january 24, 2013.
retrieved 18 june 2014.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=biir_bu_daw&oldid=98163 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* Ænglisc
* العربية
* asturianu
* aymar aru
* azərbaycanca
* تۆرکجه
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* català
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* gàidhlig
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* Кыргызча
* latina
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* basa banyumasan
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* polski
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sicilianu
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Українська
* اردو
* tiếng việt
* isixhosa
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 12 oktoobar 2015 ci 16:17.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
hepatitis b
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
hepatite b (hb) feebar la buy wàlle, li koy joxe mooy doomu jàngoro
(wiris) bi tudd virus hepatite b (vhb) te dafay jàpp resu nit ki.^[1]
mën na wàlle ci lu sew ak ci lu tar. li gëna bari suy sooga dal nit ki
du feeñ ci moom. amna ci ñoo xam ni da leen duggee dañuy feebar di
waccu, der bi furi, tàyyeel, saw mu nëx ak metitu biir.^[2] yenn dina
faral di def noonu ay ayi-bis waaye bariwul lumuy faat nit ki su koy
sooga dal.^[3] feebar bi mën na nekk sa yaram 30 ba 180 fan laata muy
feeñ. xale yi feebar bi dug bi ñuy sooga judd, 90% ci ñoom dañuy yegg
ci hepatite b bu tar bi (kronik) waaye xale yi am 5 at, 10% ci ñoom rek
ñooy am bu tar bi.^[4] lu gëna bari ci hepatite bu tar bi du feeñ;
waaye mën na dem bay egg ci, cirrhose ak yàq resu nit ki (cancer du
foie).^[5] cirrhose ak res wu yàqu dina daaneel 25% ci ñi am njàgoro ju
tar ji.^[6]
lila mëna jox doomu jàngoro ji mooy nga laal deretam wala bépp ndox mu
jogee ci yaramu ki ko am.^[7] fi feebar bi di ëppee li muy dug ci nit
ki mooy ci liir buy gane si àdduna wala laal deretu ku am jàngoro ji bi
muy nekk xale, noonu lañuy faral di jàppee hepatite b ci barab yi mu
gëna bari. sudee ci barab yi jàngoro ji bariwul, li ko fay gëna joxe
mooy pikiiru grog ci yoonu deret wala ci sëy.^[8] nit ñiy liggéey ci
barabu fajukaay yi itam mën nañu ko am, may nit deret, dialyse, dëkk ak
ku am doomu jàngor bi, tukki di dëkk bu feebar bi bari, wala dëkkandoo
ak ñu bari ci këru buur. ci jamonoy 1980, nit ñi daan nañu ko jëlee ci
jamu (tatouage) wala pajum puso (acupuncture); waaye, loolu bareetul
leegi ndax pexe yi ñuy rayee doomi jàngoro yi ci jumtukaay yi dafa gëna
xarañ.^[9] jàpp loxo nit ku am hepatitis b joxewul feebar bi, bokk
ndab, foon, akolaat, sëqët, tosooli, wala nàmpal itam du ko joxe. mën
nañu gis feebar bi ci sa yaram su amee 30 jàpp 60 fan ginaaw bi mu la
duggee. ni ñu koy faral di saytoo ci sa yaram mooy xool ci sa deret
ndax amul lenn lu bokk ci doomu jàngoro ji, wala ndax sa yaram
tàmbiliwul defar luy xeex jàngoro ji. hepatite b benn la ci juróomi
wirisi hepatite yi am: a, b, c, d, ak e.^[10]
ci atum 1982 lañuy defar ñaq bu ci mëna musal nit ñi. waa oms santaane
nañu ñu ñaq xale yi ci bis bi ñu juddóo. ginaaw ga dina ñu ko baamtu
ñaar ba ñatti yoon ndax moo ëpp kaaraange.^[11] baaxaayu ñaq bi yegg na
ba ci 95%. amna lu tollu ci 180 yu ko boole ci seen prograamu xeex
feebar ci atum 2006.^[12] wax nañu itam ni balaa ñuy may kenn deret
nañu xool bu baax ndax amul wirisu hepatite b, te nañuy jëfandikoo
kawas (kapot) sunuy sëy. su lay sooga dal, paj maa ngi aju ci ni feebar
bi feeñoo. sudee ñu feebar yàgg lool ci ñoom, dañu leen di jox garab
guy ray wiris bi lu ci melni tenofovir wala interferon; waaye nak garab
yu seer lañu. sudee ku feebar bi yàq resam, dañu koy defal beneen res.
Ñatti nit ñoo jël ci àdduna bi kenn ci ñoom mus na ko am, te ci ñi ko
am, amna 343 ñu feebar yàgg ci seen yaram.^[13] amna yeneen 129 milion
ciy nit ñu feebar biy sooga dal ci atum 2013.^[14] at mu nekk hepatite
b bi dina ray lu ëpp 750 000 doomi aadama.^[15] ci limuy ray amna ci
300 000 nit yumu yàq seen res ñu dee.^[16] feebar baa ngi gëna baree ci
asie gu penku ak ci afrique gi si suufu sahara, ñi fa am feebar
hepatite b bu tar bi yegg na 5 ba 10% ci mag ñi. sudee ci europe ak
amerik du nord, seen taux yeggul 1%.^[17] bu njëkk ñu ngi xamee woon ci
"serum hepatitis".^[18] Ñu jéema fexe nuñu defaree ñam yuy amaale ñaqu
vhb.^[19] feebar bi mën na dal golo yu mag yi itam.^[20]
1. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.[1]
2. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
3. ↑ raphael rubin; david s. strayer (2008). rubin's pathology :
clinicopathologic foundations of medicine ; [includes access to
online text, cases, images, and audio review questions!] (5th ed.).
philadelphia [u.a.]: wolters kluwer/lippincott williams & wilkins.
p. 638. isbn 9780781795166.
4. ↑ "hepatitis b faqs for the public — transmission". u.s. centers
for disease control and prevention (cdc). retrieved 2011-11-29.
5. ↑ chang mh (june 2007). "hepatitis b virus infection". semin fetal
neonatal med. 12 (3): 160–167. doi:10.1016/j.siny.2007.01.013. pmid
17336170.
6. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302.
7. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. archived from
the original on 9 november 2014. retrieved 4 november 2014.
8. ↑ pungpapong s, kim wr, poterucha jj (2007). "natural history of
hepatitis b virus infection: an update for clinicians". mayo clinic
proceedings. 82 (8): 967–975. doi:10.4065/82.8.967. pmid 17673066.
9. ↑ thomas hc (2013). viral hepatitis (4th ed.). hoboken: wiley. p.
83. isbn 9781118637302. archived from the original on 28 september
2015.
10. ↑ global hepatitis report 2017 (pdf). who. 2017. isbn
978-92-4-156545-5.
11. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
12. ↑ williams r (2006). "global challenges in liver disease".
hepatology. 44 (3): 521–526. doi:10.1002/hep.21347. pmid 16941687.
13. ↑ schilsky ml (2013). "hepatitis b "360"". transplantation
proceedings. 45 (3): 982–985.
doi:10.1016/j.transproceed.2013.02.099. pmid 23622604.
14. ↑ global burden of disease study 2013, collaborators (22 august
2015). "global, regional, and national incidence, prevalence, and
years lived with disability for 301 acute and chronic diseases and
injuries in 188 countries, 1990-2013: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2013". lancet. 386 (9995): 743–800.
doi:10.1016/s0140-6736(15)60692-4. pmc 4561509. pmid 26063472.
15. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
16. ↑ gbd 2013 mortality and causes of death, collaborators (17
december 2014). "global, regional, and national age-sex specific
all-cause and cause-specific mortality for 240 causes of death,
1990–2013: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2013". lancet. 385 (9963): 117–71.
doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc 4340604. pmid 25530442.
17. ↑ "hepatitis b fact sheet n°204". who.int. july 2014. retrieved 4
november 2014.
18. ↑ barker lf, shulman nr, murray r, hirschman rj, ratner f,
diefenbach wc, geller hm (1996). "transmission of serum hepatitis.
1970". journal of the american medical association. 276 (10):
841–844. doi:10.1001/jama.276.10.841. pmid 8769597.
19. ↑ thomas, bruce (2002). production of therapeutic proteins in
plants. p. 4. isbn 9781601072542. archived from the original on 28
september 2015. retrieved 25 november 2014.
20. ↑ plotkin, stanley a.; orenstein, walter a.; offit, paul a., eds.
(2013). vaccines (6th ed.). [edinburgh]: elsevier/saunders. p. 208.
isbn 9781455700905. archived from the original on 3 october 2015.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=hepatitis_b&oldid=101786 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 11 oktoobar 2019 ci 11:08.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
juuf
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
juuf garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
garab gi
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
doom bi
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
sclerocarya birrea
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=juuf&oldid=101101 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sulet 2019 ci 21:09.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saar
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saar garab la gog guddaay gu yam la yor. mi ngi bokk ci njabootug
anacardiacées.
[ ]
tëraliin
* 1 melo wi
* 2 njariñ yi
* 3 =nataal
* 4 turu xam-xam wi
melo wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
garab gi peer bu ndaw la yor, day màgg jëm ci kaw, guddaayam man naa
àgg ba 10 met. garab gu bari lool ay witaamin la.
danay meññ benn fooytéef bu dëgër, ñuul te neex lool.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
-ay foytéefam dees koy lekk ak di ci defar yenn xeeti njar yi.
-garabu ber manees na ko jëfandiko ngir doxal yenn daamar yi.
-garab la gog bari na jàngoro yu muy faj, bokk na ci sibbiru.
=nataal[soppi • soppi gongikuwaay bi]
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saar&oldid=100829 » lañ
ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 15 sulet 2019 ci 20:13.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
sibiru
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
sibbiru
malaria.jpg
ab plasmodium bu bawoo ci tiflitu yoo bu jigéen di dox ci biir selilu
yoo bi.
toftale ak balluwaayi biti
specialty infectiologie[*]
icd-10 b50-b54
icd-9-cm 084
omim 248310
diseasesdb 7728
medlineplus 000621
emedicine med/1385 emerg/305 ped/1357
patient uk sibiru
mesh c03.752.250.552
sibbiru ab feebar bu yoo di joxe di dal nit ak yenn rab yi te li koy
joxe di parasit protozoan (benn xeetu selil microorganism) bu xeetu
plasmodium.^[1] ni sibbiru di faral di feeñee mooy yaram wu tàng,
coono, waccu ak metitu bopp. su demee ba tar mën na jur der bu mboq,
say, komaa wala faatu.^[2] feebar baa ngi tàmbalee feeñ fukki fan ak
juróom ginaaw bu la yoo bi màttee. Ñi mu dal te faju ñu ko bu baax, mën
na leen dalaat ginaaw ay weer ci kanam.^[1] Ñi mu dal bu yàggul ba ñu
mucci, su leen dalaatee du metti noonu. muslaay boobu nit ki am dafay
jeex su amee ay weer wala at sudee newul fu mu mën a amee sibbiru.^[2]
gis nañu ni, màtt-màttu yoo bu jigéen bi tuddu anophele mooy joxe
feebar bi. sula màttee dafay dugal parasit yi nekk ci tiflitam ci sa
deret.^[1] ginaaw loolu mu jàll ci res wi ndax foofu lay màggee ak
juree. juróomi xeeti plasmodium a mën a dal nit te ñooy la nit mën a
wàlle.^[2] Ñu bari ñu sibbiru di faat p. falciparum ak p. vivax, p.
ovaleñoo leen faat, ak p. malariae biy joxe sibbiru bu tarul
lool.^[1]^[2] xeet yi tudd p. knowlesi bariwul lu ñuy daaneel nit.^[1]
bu ñuy seet ndax danga sibbiru jël ci sa laamu deret xool ko ci
mikroskop, wala ñu jëfandikoo test bi tuddu antigen-based test bu gaaw
la.^[2] defar nañu jumtukaay buy jëfandikoo polymerase chain reaction
ngir gis adn bu doomu jàngoro ji, waaye loolu bariwul ci barab yi
sibbiru bari ndax dafa seer te jafe.^[3]
sibbiru bu mën na wàññiku bu baax sudee nit ñaa ngi jëfandikoo sàñce
(mustikeer) wala diw bu dàq yoo ngir moytu màtt-mattu yoo yi, wala def
lu leen di dàq wala ray, lu ci melni pompu yoo ak dindi dox yi taa.^[2]
bari na garab yu ci melni prevent malaria yiñ jagleel ñiy tukki ci
barab yu sibbiru bi tasaaroo. yenn saa mën nañu bindal xale
sulfadoxine/pyrimethamine xale ak jiggéenu wérul ci ñatti weer yi njëkk
cib ëmb bi ci barab yi sibbiru bari lool. fiñu tollu amagul ñakk bu ci
mën a aar ni naam soxla nañu ko, teewul nit ñaa ngi ciy gëstu bu baax
ngir am ko.^[1] Ñaari xeeti garab yi ñu digle ngir faj feebar bi ñooy
garab yiy xeex sibbiru bi amaale ab artemisinin.^[1]^[2] Ñaareelu garab
gi mën na doon mefloquine, lumefantrine, wala
sulfadoxine/pyrimethamine.^[4] mën nañu itam jël quinine boole ko ak
doxycycline sudee artemisinin amul.^[4] mooy lañuy digle ci barab yi
feebar bi bari, dañu wara xam bu baax ndax nit ki dafa sibbiru laata
muy jël garab yi ndax dañuy bañ jàngoro ji dërkiis ci garab gi. jangoro
dem na ba dërkiis ci yenn xeetu garab yu daan faj sibbiru; lu ci melni,
dërkiis ci-chloroquine p. falciparum barina ci barab yi sibbiru bi
bari, te itam dërkiisam ci artemisinin doon na jafe-jafe bu mag ci réew
asi gànjoolu-penku.^[1]
fi feebar bi gënee bari mooy ci réew yu tàng yi ak xawa tàng te ñooy yi
séq rëdd wiy xaajale suuf si di ekuwaatër.^[2] bokk na ci ñoom afrigu
suufu-sahara, asi, ak amerik latin. mbootaayu wérgi-yaramu Àdduna bi
maanaam oms xayma na ci atum 2012, ni amoon na 207 miliyoŋi ñu amoon
sibbiru. ci at moomu, feebar bi fatna lu tollu ci diggante 473,000 ak
789,000 doomu aadama, li ëpp ci ñoom doon ay gunéy afrik.^[1] fuñu
tuddee sibbiru xel yi dem ci ndóol te loolu doonul lu baax ci koom-koom
guy suqaliku.^[5]^[6] xayma nañu ni at mu nekk sibbiru dina ñàkkloo
afrik lu tollu ci $12 miliyaar ciy dolaar ndax pajum feebar bi, ñàkk a
mën a liggéey ak li muy yàq turism bi.^[7]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 "malaria fact
sheet n°94". who. march 2014. retrieved 28 august 2014.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 et ^2,7 caraballo, hector (may
2014). "emergency department management of mosquito-borne illness:
malaria, dengue, and west nile virus". emergency medicine practice
16 (5).
3. ↑ nadjm b, behrens rh (2012). "malaria: an update for physicians".
infectious disease clinics of north america 26 (2): 243–59.
pmid 22632637. doi:10.1016/j.idc.2012.03.010.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 organization, world health (2010). guidelines for
the treatment of malaria (2nd ed. ed.). geneva: world health
organization. p. ix. isbn 9789241547925. cs1 maint: extra text
(link)
5. ↑ gollin d, zimmermann c (august 2007). malaria: disease impacts
and long-run income differences (pdf) (report). institute for the
study of labor.
6. ↑ worrall e, basu s, hanson k (2005). "is malaria a disease of
poverty? a review of the literature". tropical health and medicine
10 (10): 1047–59. pmid 16185240.
doi:10.1111/j.1365-3156.2005.01476.x. open access publication -
free to read
7. ↑ greenwood bm, bojang k, whitty cj, targett ga (2005). "malaria".
lancet 365 (9469): 1487–98. pmid 15850634.
doi:10.1016/s0140-6736(05)66420-3.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=sibiru&oldid=98165 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* afrikaans
* akan
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* مصرى
* অসমীয়া
* asturianu
* azərbaycanca
* Башҡортса
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* भोजपुरी
* বাংলা
* brezhoneg
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* ᏣᎳᎩ
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* thuɔŋjäŋ
* ދިވެހިބަސް
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* estremeñu
* فارسی
* suomi
* võro
* føroyskt
* français
* frysk
* gaeilge
* kriyòl gwiyannen
* galego
* avañe'ẽ
* गोंयची कोंकणी / gõychi konknni
* ગુજરાતી
* hausa
* 客家語/hak-kâ-ngî
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* kreyòl ayisyen
* magyar
* Հայերեն
* Արեւմտահայերէն
* interlingua
* bahasa indonesia
* igbo
* ilokano
* ido
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* patois
* jawa
* ქართული
* kabɩyɛ
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* Кыргызча
* latina
* Лезги
* lingua franca nova
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* minangkabau
* Македонски
* മലയാളം
* Монгол
* मराठी
* bahasa melayu
* malti
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk nynorsk
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* oromoo
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* پښتو
* português
* runa simi
* română
* Русский
* Русиньскый
* संस्कृतम्
* Саха тыла
* ᱥᱟᱱᱛᱟᱲᱤ
* sardu
* sicilianu
* scots
* سنڌي
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* shqip
* Српски / srpski
* sunda
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* ತುಳು
* తెలుగు
* Тоҷикӣ
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* xitsonga
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* მარგალური
* ייִדיש
* yorùbá
* vahcuengh
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 13 oktoobar 2015 ci 08:59.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
meningitis
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
royuwaay:infobox medical condition (new)meningite ay metit yu tar la
yuy jàpp cër yiy aar yuuru nit ki, ak doqam, te ñu koy gëna woowe
meninge.^[1] ni muy gëna feeñee ci nit mooy yaram wu tàng, mettitu bopp
ak ndong lu bañ.^[2] yenn say mu feeñee neeneen, lu ci melni xel mu
jaxasoo ak ñàkka xàmme yenn mbir, waccu, bëggul leeraay ak xumbaay.^[3]
neneen lay feeñee ci xale yi, lu ci melni gaawa mer, tayeel, wala baña
lekk.^[4] su tàmbalee feeñ ci yaram wi, mën na wane ban xeetu meningite
la nit ki am; ci misaal, meningite bi bacterie meningococcal mën ànd ak
yeneen xeetu feeñal ci deru nit ki.^[5]
wiris, bacteria wala yeneen doomi jàngoro mën nañu jàpp wall yu bari ci
yaram wi, garab yi itam mën nañu ko waaye bariwul.^[6] meningite mën
faat doomu aadama ndax li muy yàq dafa jege your gi ak moelle epiñeer;
moo tax, su dale nit ki dañu ko wara gaaw faj.^[7] suñu jamee (une
ponction lombaire) nit ki ci yaram lañuy mëna xam ndax amna meningite
am déet. dañuy roof ràbb ci kanaal rachidien bi ngir taataan lenn ci
liquide cephalo-rachidien (lcr), bi muur yuur gi ak moelle epiñeer bi.
ci ab lobo lañu càmbaree lcr.^[8]
amna yenn xeetu meningite yoo xamni boo ñaqoo duñu la mënal dara, muy
ñaq buy aare méningocoque, oreillon, pneumocoque ak hib.^[9] Ñi nekk ci
barab bu am yenn xeeti meningite yi mën nañuy jëfandikoo antibiotique,
baaxna ci lool.^[10] li ñu wara njëkka jox ki am meningite bu metti bi
mooy ay antibiotique ak yenn garab yuy xeex doomu jàngoro (virus).^[11]
soo bañee meningite bi indal la mettit yu dara wala mu am lumuy yàq ci
der bi, dangay jël ay corticostéroïde ngir mu aar la ci yooyu
jafe-jafe.^[12] meningite mën na indil nit ki ay jafe-jafe su yàggee,
maanaam mën nala tëxloo, soyloo, hydrocéphalie wala xel mu wayadi,
sudee teelu ñu ko faj.^[13]
ci atum 2015, meningite jàpp na lu tollu ci 8,7 milioŋ ciy nit.^[14]
feebar bi faatna 379 000 ci àdduna bi, wuute ak limu 464 000 yi mu faat
ci atum 1990.^[15] su nit ñi jëlee garab yi war ci meningite bacterie
bi, du mëna faat lu yegg 15%.^[16] at mu nekk dini am feebaru meningite
bu bactérie ci diggante weeru decembre ak juin ci biir afrique bi ci
suufu sahara, ñu gën ko xame ci turu ceinture de meningite.^[17] feebar
bi mën feeñ ci gox ci àdduna bi waaye du bari noonu.^[18] baatu
meningite mingi bawoo grek μῆνιγξ méninx, "membrane" ak sufiksu -ite,
"inflammation"^[19]
1. ↑ "bacterial meningitis". cdc. 1 april 2014. archived from the
original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
2. ↑ sáez-llorens x, mccracken gh (june 2003). "bacterial meningitis
in children". lancet. 361 (9375): 2139–48.
doi:10.1016/s0140-6736(03)13693-8. pmid 12826449.
3. ↑ van de beek d, de gans j, tunkel ar, wijdicks ef (january 2006).
"community-acquired bacterial meningitis in adults". the new
england journal of medicine. 354 (1): 44–53.
doi:10.1056/nejmra052116. pmid 16394301.
4. ↑ ginsberg l (march 2004). "difficult and recurrent meningitis"
(pdf). journal of neurology, neurosurgery, and psychiatry. 75 suppl
1 (90001): i16–21. doi:10.1136/jnnp.2003.034272. pmc 1765649. pmid
14978146. archived (pdf) from the original on 21 january 2012.
5. ↑ ferri, fred f. (2010). ferri's differential diagnosis : a
practical guide to the differential diagnosis of symptoms, signs,
and clinical disorders (2nd ed.). philadelphia: elsevier/mosby. p.
chapter m. isbn 978-0-323-07699-9.
6. ↑ centers for disease control prevention (cdc) (may 2008). "primary
amebic meningoencephalitis – arizona, florida, and texas, 2007".
mmwr. morbidity and mortality weekly report. 57 (21): 573–27. pmid
18509301.
7. ↑ "viral meningitis". cdc. 26 november 2014. archived from the
original on 4 march 2016. retrieved 5 march 2016.
8. ↑ tunkel ar, hartman bj, kaplan sl, kaufman ba, roos kl, scheld wm,
whitley rj (november 2004). "practice guidelines for the management
of bacterial meningitis" (pdf). clinical infectious diseases. 39
(9): 1267–84. doi:10.1086/425368. pmid 15494903. archived (pdf)
from the original on 9 april 2011.
9. ↑ gbd 2015 disease injury incidence prevalence collaborators
(october 2016). "global, regional, and national incidence,
prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and
injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the global burden of
disease study 2015". lancet. 388 (10053): 1545–1602.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31678-6. pmc 5055577. pmid 27733282.
10. ↑ gbd 2015 mortality causes of death collaborators (october 2016).
"global, regional, and national life expectancy, all-cause
mortality, and cause-specific mortality for 249 causes of death,
1980–2015: a systematic analysis for the global burden of disease
study 2015". lancet. 388 (10053): 1459–1544.
doi:10.1016/s0140-6736(16)31012-1. pmc 5388903. pmid 27733281.
11. ↑ gbd 2013 mortality causes of death collaborators (january 2015).
"global, regional, and national age-sex specific all-cause and
cause-specific mortality for 240 causes of death, 1990–2013: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2013".
lancet. 385 (9963): 117–71. doi:10.1016/s0140-6736(14)61682-2. pmc
4340604. pmid 25530442.
12. ↑ "meningococcal meningitis fact sheet n°141". who. november 2015.
archived from the original on 5 march 2016. retrieved 5 march 2016.
13. ↑ mosby's pocket dictionary of medicine, nursing & health
professions (6th ed.). st. louis: mosby/elsevier. 2010. p.
traumatic meningitis. isbn 978-0-323-06604-4. archived from the
original on 10 september 2017.
14. ↑ liddell hg, scott r (1940). "μῆνιγξ". a greek-english lexicon.
oxford: clarendon press. archived from the original on 8 november
2013.
15. ↑ van de beek d, de gans j, spanjaard l, weisfelt m, reitsma jb,
vermeulen m (october 2004). "clinical features and prognostic
factors in adults with bacterial meningitis" (pdf). the new england
journal of medicine. 351 (18): 1849–59. doi:10.1056/nejmoa040845.
pmid 15509818.
16. ↑ attia j, hatala r, cook dj, wong jg (july 1999). "the rational
clinical examination. does this adult patient have acute
meningitis?". jama. 282 (2): 175–81. doi:10.1001/jama.282.2.175.
pmid 10411200.
17. ↑ theilen u, wilson l, wilson g, beattie jo, qureshi s, simpson d
(june 2008). "management of invasive meningococcal disease in
children and young people: summary of sign guidelines". bmj. 336
(7657): 1367–70. doi:10.1136/bmj.a129. pmc 2427067. pmid 18556318.
18. ↑ management of invasive meningococcal disease in children and
young people (pdf). edinburgh: scottish intercollegiate guidelines
network (sign). may 2008. isbn 978-1-905813-31-5. archived (pdf)
from the original on 9 july 2014.
19. ↑ thomas ke, hasbun r, jekel j, quagliarello vj (july 2002). "the
diagnostic accuracy of kernig's sign, brudzinski's sign, and nuchal
rigidity in adults with suspected meningitis" (pdf). clinical
infectious diseases. 35 (1): 46–52. doi:10.1086/340979. pmid
12060874.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=meningitis&oldid=101843 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 24 oktoobar 2019 ci 13:29.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
tuberkiloos (tb)
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
tuberkiloos (tb) feebar la buy wàlle, te li koy faral di joxe mooy
doomu jàngaor bi tuddu mycobacterium tuberculosis (mtb).^[1] cër bi
tuberkuloos di ngëna jàpp mooy dënn bi, waaye mën na dem ba laalaale
yeneen cër ci yaramu nit ki. barina lu muy dal nit te du feeñ, loolu
lañuy woowe tuberkuloos bu nëbbatu. lu tollu 10% feebar yiy nelaw
yaramu nit ki, dañuy dem ba daaneel nit ki, suñu ko fajul, mën na dem
ba faat ki mu dal. beneen tuburkuloos bi nelawul moom dafay wane
boppam, kumu dal dangay am sëqët mu tar àndaale ak lumbi deret, yaram
wu tàng, ñaqu guddi, ak yaram wuy jeex di dem.^[1] di nañu koy faral di
woowe feebaru "ŋacci" ndax limuy ŋacci sa yaram.^[2] amna yeneen anam
yu muy feeñee su laalee yeneen cër yi.^[3]
tuberkuloos dafay tasaaroo ci ngelaw li, suede tuberkuloos bu tar moo
la jàpp, soo sëqëtee wala nga tifli wala nga wax, wala nga tissooli mën
nga ko wàlle.^[1]^[4] nit ñi feebar bi di nelaw ci seen yaram du ñu
wàlle feebar bi. nit ñi gëna mëna wàlle feebar bi mooy ñi am vih/sida
ak tóxkat yi.^[1] ngir saytu jàngoro ju tar ji ci yaram nit, dañuy rajo
dënn bi, dañuy jël itam ndox mu bawoo ci moom ñu xool ko ci microscope
wala ñu amal ci njàngat mu xóot. sudee tuberkuloos biy nelaw nak, ci
deru nit ki wala ci deretam.^[5]
suñu bëgee aar nit ñi ci feebar boobu, nañuy saytu bu baax ñi nekk fumu
leen mëna dalee, teela gis doomu feebar bi ak teel ko faj, ak jël ñaq
bii di bacile calmette-guérin (bcg).^[6]^[7]^[8] nit ñi feebar bi gëna
yab ñooy ñiy liggéeyandoo ak ki ko am, ñi mu bokkal kër, workplace, ak
ñi muy nekkal bis bu nekk.^[8]^[2] paj mi dafay yàgg lool, te ay
àntibiotik lañu koy defee.^[1] doomu jàngoro bi daa tàmbali ñeme garab
yu bari (mdr-tb) ak doomu jàngoro yi ñeme yeneen garab bi
(xdr-tb).^[1]^[5]
ci atum 2018, ñeenti nit ñoo jël xalaat nañu ni kenn ka amna
tuberkuloos.^[1] at mu nekk dina am lu tollu ci 1% ci nit ñi ci àdduna
bi ñuy am doomu jàngoro ji.^[9] ci atum 2017, amoon na lu ëpp 10 milion
ci nit ñu am feebar bi, ci ñooñu amna ci lu tollu 1.6 milion ñu ci ñàkk
seen bakkan. loolu moo ko def feebar bi dàqa ray ci feebar yiy
wàllaate.lu ëpp 95% nit ñi mu faat ci réew yu néew doole yi lañu dëkk,
lu ëpp 50% inde, chine, indonesie, pakistan, ak philippines. seetlu
nañu ni li ko dale atum 2000 ba leegi wàllaate gi dafay gëna wàññeeku
at mu nekk. nit ñi saytu ndax am nañu tuberkuloos am déet, 80% ci ñoom
dañuy am feebar bi suede ci asie ak ci afrique waaye suede ci etats
unis 5–10% ci nit ñi ñuy saytu ñoo koy am.^[10] ca jamonoy maam ya ba
leegi tuberkuloos a ngi am.^[11]
cosaanu gëstu bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 et ^1,6 "tuberculosis fact sheet
n°104". who. october 2015. retrieved 11 february 2016.
2. ↑ ^2,0 et ^2,1 the chambers dictionary. new delhi: allied chambers
india ltd. 1998. p. 352. isbn 978-81-86062-25-8.
3. ↑ dolin, [edited by] gerald l. mandell, john e. bennett, raphael
(2010). mandell, douglas, and bennett's principles and practice of
infectious diseases (7th ed.). philadelphia, pa: churchill
livingstone/elsevier. pp. chapter 250. isbn 978-0-443-06839-3.
4. ↑ "basic tb facts". cdc. march 13, 2012. retrieved 11 february
2016.
5. ↑ ^5,0 et ^5,1 konstantinos a (2010). "testing for tuberculosis".
australian prescriber. 33 (1): 12–18.
6. ↑ hawn, tr; day, ta; scriba, tj; hatherill, m; hanekom, wa; evans,
tg; churchyard, gj; kublin, jg; bekker, lg; self, sg (december
2014). "tuberculosis vaccines and prevention of infection".
microbiology and molecular biology reviews : mmbr. 78 (4): 650–71.
pmid 25428938.
7. ↑ harris, randall e. (2013). epidemiology of chronic disease :
global perspectives. burlington, ma: jones & bartlett learning. p.
682. isbn 9780763780470.
8. ↑ ^8,0 et ^8,1 organization, world health (2008). implementing the
who stop tb strategy : a handbook for national tb control
programmes. geneva: world health organization. p. 179. isbn
9789241546676.
9. ↑ "tuberculosis". world health organization. 2002.
10. ↑ kumar v, abbas ak, fausto n, mitchell rn (2007). robbins basic
pathology (8th ed.). saunders elsevier. pp. 516–522. isbn
978-1-4160-2973-1.
11. ↑ lawn, sd; zumla, ai (2 july 2011). "tuberculosis". lancet. 378
(9785): 57–72. doi:10.1016/s0140-6736(10)62173-3. pmid 21420161.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=tuberkiloos_(tb)&oldid=102
144 » lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 6 disembar 2019 ci 11:39.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
xiibon
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
xiibon
orange ribbon.svg
ribaŋ bu oraas — sagaru xam bu baas xiibon.
toftale ak balluwaayi biti
specialty endocrinologie[*], réanimation[*]
icd-9-cm 263.9
medlineplus 000404
emedicine ped/1360
patient uk xiibon
mesh d044342
xiibon wala xale bu xiibon mu ngi bawoo ci lekk loo xam ni amul wala
bariwul ay ferñent wala ñu bari ci bay indi loraange ci wérgi-yaramu
nit ki.^[1]^[2] mbir yiñ mën a woowe ferñent ñooy: kalori yi, proteyin,
karbo-idrate yi, witaamin wala ndox miy suuxat sa yarams.^[2] loolu
lañuy faral di woowee lekk gu doyul nga xamni ay kaloreem ak proteyinam
duñu doy ferñent yu ndaw yi; waaye, dafa ànd itam ak ferñeent yu
ëpp.^[3]^[4] sudee nit ki amul lekk gu doy ci diirub ëmb bi wala laata
muy am ñaari at, loolu mën na ko jural jafe-jafey xel ak ñàkk a
mag.^[2] Ñàkk a lekk gu tar, ñu koy woowe xiif bu tar, mën na indi
jafe-jafe yu ci melni: gàttaay, sewaay, tàyyel, tànk ak biir buy
newwi.^[2]^[3] dina am itam tawat gu leen di faral di jural soj. ni
ñàkkug ferñent di faral di feeñee ngi aju ci ferñent yu ndaw yiñ
ñàkk.^[3]
liy faral di indi xiibon mooy ñàkk a am lekk gu baax te doy gu
jàppandi.^[5] li mën a waral mooy dund gu seer dóol.^[2]^[5] Ñàkk a
nàmp weenu nday mën nako waral, mën a waral itam feebaru jàngoro yu ci
melni: gastroenteritis, pnëmoni, sibbiru ak ŋas yiy tax sa yaram di gën
a soxla ferñent.^[5] Ñaari xeeti xiibon ñoo am: xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ak ñàkk lekk gu baax.^[4] xiibonu ñàkk
proteyin-cawarte ñaari xeet yu metti la am: marasm (ñàkkug proteyin ak
kalori) ak kwasiorkor (ñàkkug proteyin kese).^[3] yenn ferñent yu ndaw
yi nit ki mën a ñàkk ñooy: ñàkk feer bu doy, ñàkkug iyod ak ñàkkug
witaamin a.^[3] ku nekk jigéenu wérul, sa yaram dafay soxla mbir yu
bari, loolooy waral sa yaram di ñàkk yenn yi.^[6] ci yenn réew yi néew
doole lekk gu ëpp pataa mingi fi tàmbalee bari ni ki nifi xiibon gi
baree.^[7] yeneen mbir yi mën a waral xiibon ñooy baña lekk ndax ragala
am yaram ak opeere ngir wàññi yaram.^[8]^[9] sudee ci mag ñi yi mën a
waral seen xiibon ñooy ni seen yaram bindoo, xel mu ñàkk a dal ak
jafe-jafey àdduna.^[10]
jéego yi ñuy def ngir yokk ferñent yi bokk nañu ci mbir yi gën a am
solo ci ndimbalum yokkute.^[11] nàmpalee ween mën na musal xale yi ci
xiibon ak gaaw a faatu,^[2] te jéego yiñ def ci wàll woowu wane nañu
seen njariñ.^[12] di jox xale bi muy lekk ak di nàmpaale ba mu am ñaari
at, dina tax sa xaalis du jeex ci njëndum garab.^[12] Ñépp itam gis
nañu njariñ li ci jox ferñenti mottali di ay xeeti witamin yu ñuy jox
jigéeni wérul yi ak xale yu ndaw yi ci réew yu néew doole yi.^[12] niñu
gën a mën a dimbalee nit ñi soxla luñu dundee dëgg, mooy nga jox leen
lu ñuy lekk waaye itam joxaale leen xaalis ngir ñu mën koo jëndee ca
seenub marse.^[11]^[13] di jox xale liñuy lekk ci daara ja rekk du
doy.^[11] toppatoo xale bu xiibon bi ci kër ga mu dëkk ready-to-use
therapeutic foods lu mën a nekk la.^[12] Ñi nga xam ni xiibon gi daleen
sonal loolu ba indil leen yeneen jafe-jafe ci seen wérgi-yaram, dañu
leen wara yóbbu lopitaal ñu faj leen.^[12] yi ñu ciy gën a faral di faj
mooy yaram wu ñàkk suukër, tàngooru yaram, yaram wu ñàkk ndox, ak diko
jox mu lekk ni mu waree.^[12]^[14] di faral di ko jox ay antibiotik lu
baax la ci musal ko ci yenn doomu jàngoro yi.^[14] ndimbal li gën am
solo tey yàgg: mooy gën a dooleel mbay mi,^[15] xeex ndóol, defar wanag
yu baax, ak jàppale jigéen ñi ci liggéey.^[11]
ci atum 2010 xayma woon nañu lu tollu ci 925 miliyoŋi doomi aadama yu
xiibon, muy of 80 miliyoŋ yu yokk ci limu 1990.^[16]^[17] ak ñeneen ñu
tollu ci benn miliyaar ñuñ xayma ni amuñu witamin ak lu suuxat seen
yaram.^[11] ci atum 2010 ñàkkug proteyin, cawarte jur na lu tollu ci
600,000 bakkan yu faatu, doon lim bu wàññiku buñu seetee ci 883,000
bakkan yi faatu ci 1990.^[18] yeneen ñàkkug ferñent yu ci melni ñàkkug
iod ak ñàkkug feer, jur na lu tollu ci 84,000 bakkan yu faatu.^[18] ci
2010 xayma nañu ni xiibon moo waral 1.4% ci mbooleem ati ñàkk a mënal
sa bopp yi nit di dund.^[11]^[19] jàpp nañu benn xale ci ñatt yu faatu
yu nekk, xiibon a ko ray; waaye, nit ñi duñu faral di nangu ni looloo
ko waral.^[5] ci 2010 jàpp nañu ni bokk na ci li faat lu tolloo ak 1.5
miliyoŋ ciy jiggéey ak xale^[20] teewul ba tay am na ñu jàpp ni lim bi
ëpp na 3 miliyoŋ.^[12] ak yeneen 165 miliyoŋi xale yu mënatul màgg ndax
feebar boobu.^[12] xiibon gaa ngi gën a baree ci réew yu néew doole
yi.^[21]
royuwaay yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
1. ↑ "malnutrition" at dorland's medical dictionary
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 facts for life (pdf) (4th ed.
ed.). new york: united nations children's fund. 2010. pp. 61 and
75. isbn 978-92-806-4466-1. cs1 maint: extra text (link)
3. ↑ ^3,0 ^3,1 ^3,2 ^3,3 et ^3,4 young, e.m. (2012). food and
development. abingdon, oxon: routledge. pp. 36–38.
isbn 9781135999414.
4. ↑ ^4,0 et ^4,1 essentials of international health. jones & bartlett
publishers. 2011. p. 194. isbn 9781449667719.
5. ↑ ^5,0 ^5,1 ^5,2 et ^5,3 "maternal, newborn, child and adolescent
health". who. retrieved 4 july 2014.
6. ↑ konje, editor, mala arora ; co-editor, justin c. (2007).
recurrent pregnancy loss (2nd ed. ed.). new delhi: jaypee bros.
medical publishers. isbn 9788184480061. cs1 maint: extra text
(link)
7. ↑ "progress for children: a report card on nutrition" (pdf).
unicef.
8. ↑ prentice, editor-in-chief, benjamin caballero ; editors, lindsay
allen, andrew (2005). encyclopedia of human nutrition (2nd ed.
ed.). amsterdam: elsevier/academic press. p. 68.
isbn 9780080454283. cs1 maint: extra text (link)
9. ↑ stoelting's anesthesia and co-existing disease (6th ed. ed.).
philadelphia: saunders/elsevier. 2012. p. 324. isbn 9781455738120.
cs1 maint: extra text (link)
10. ↑ editors, ronnie a. rosenthal, michael e. zenilman, mark r.
katlic, (2011). principles and practice of geriatric surgery (2nd
ed. ed.). berlin: springer. p. 78. isbn 9781441969996. cs1 maint:
extra text (link)
11. ↑ ^11,0 ^11,1 ^11,2 ^11,3 ^11,4 et ^11,5 "an update of ‘the
neglected crisis of undernutrition: evidence for action’" (pdf).
www.gov.uk. department for international development. oct 2012.
retrieved 5 july 2014.
12. ↑ ^12,0 ^12,1 ^12,2 ^12,3 ^12,4 ^12,5 ^12,6 et ^12,7 bhutta, za;
das, jk; rizvi, a; gaffey, mf; walker, n; horton, s; webb, p;
lartey, a; black, re; lancet nutrition interventions review, group;
maternal and child nutrition study, group (aug 3, 2013).
"evidence-based interventions for improvement of maternal and child
nutrition: what can be done and at what cost?". lancet 382 (9890):
452–77. pmid 23746776. doi:10.1016/s0140-6736(13)60996-4.
13. ↑ "world food programme, cash and vouchers for food" (pdf).
wfp.org. april 2012. retrieved 5 july 2014.
14. ↑ ^14,0 et ^14,1 guidelines for the inpatient treatment of severely
malnourished children. geneva: world health organization. 2003.
isbn 9241546093.
15. ↑ jonathan a. foley, navin ramankutty, kate a. brauman, emily s.
cassidy, james s. gerber, matt johnston, nathaniel d. mueller,
christine o’connell, deepak k. ray, paul c. west, christian balzer,
elena m. bennett, stephen r. carpenter, jason hill1, chad monfreda,
stephen polasky1, johan rockström, john sheehan, stefan siebert,
david tilman1, david p. m. zaks (october 2011). "solutions for a
cultivated planet". nature 478 (7369): 337–342. pmid 21993620.
doi:10.1038/nature10452.
16. ↑ "global hunger declining, but still unacceptably high
international hunger targets difficult to reach" (pdf). food and
agriculture organization of the united nations. september 2010.
retrieved 1 july 2014.
17. ↑ food; (fao), agriculture organization of the united nations
(2008). the state of food insecurity in the world, 2008 : high food
prices and food security : threats and opportunities. rome: food
and agriculture organization of the united nations (fao). p. 2.
isbn 978-92-5-106049-0. "fao’s most recent estimates put the number
of hungry [actually, malnourished] people at 923 million in 2007,
an increase of more than 80 million since the 1990–92 base
period."
18. ↑ ^18,0 et ^18,1 lozano r, naghavi m, foreman k et al. (december
2012). "global and regional mortality from 235 causes of death for
20 age groups in 1990 and 2010: a systematic analysis for the
global burden of disease study 2010". lancet 380 (9859): 2095–128.
pmid 23245604. doi:10.1016/s0140-6736(12)61728-0. cs1 maint:
explicit use of et al. (link)
19. ↑ murray, cj (dec 15, 2012). "disability-adjusted life years
(dalys) for 291 diseases and injuries in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010.".
lancet 380 (9859): 2197–223. pmid 23245608.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61689-4.
20. ↑ lim ss, vos t, flaxman ad et al. (december 2012). "a comparative
risk assessment of burden of disease and injury attributable to 67
risk factors and risk factor clusters in 21 regions, 1990-2010: a
systematic analysis for the global burden of disease study 2010".
lancet 380 (9859): 2224–60. pmid 23245609.
doi:10.1016/s0140-6736(12)61766-8. cs1 maint: explicit use of et
al. (link)
21. ↑ liz young (2002). world hunger routledge introductions to
development. p. 20. isbn 9781134774944.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=xiibon&oldid=98109 »
lañ ko jële
wàll :
* cs1 maint: extra text
* cs1 maint: explicit use of et al.
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
ci yeneen sémb
* wikimedia commons
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
* alemannisch
* aragonés
* العربية
* অসমীয়া
* asturianu
* Башҡортса
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* বাংলা
* bosanski
* Буряад
* català
* mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄
* کوردی
* Čeština
* cymraeg
* dansk
* deutsch
* डोटेली
* eʋegbe
* Ελληνικά
* english
* esperanto
* español
* eesti
* euskara
* فارسی
* suomi
* français
* gaeilge
* galego
* ગુજરાતી
* hausa
* עברית
* हिन्दी
* hrvatski
* Հայերեն
* bahasa indonesia
* igbo
* Íslenska
* italiano
* 日本語
* jawa
* Қазақша
* ಕನ್ನಡ
* 한국어
* kurdî
* latina
* limburgs
* lingála
* lietuvių
* latviešu
* Македонски
* മലയാളം
* मराठी
* bahasa melayu
* မြန်မာဘာသာ
* नेपाली
* नेपाल भाषा
* nederlands
* norsk bokmål
* sesotho sa leboa
* occitan
* ଓଡ଼ିଆ
* ਪੰਜਾਬੀ
* polski
* پنجابی
* português
* română
* Русский
* संस्कृतम्
* srpskohrvatski / српскохрватски
* සිංහල
* simple english
* slovenčina
* slovenščina
* soomaaliga
* Српски / srpski
* svenska
* kiswahili
* தமிழ்
* తెలుగు
* ไทย
* tagalog
* türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* اردو
* oʻzbekcha/ўзбекча
* tiếng việt
* winaray
* 吴语
* isixhosa
* ייִדיש
* yorùbá
* 中文
* bân-lâm-gú
* 粵語
* isizulu
soppi lëkkalekaay yi
* coppite bu mujj bu xët wii 29 sattumbar 2015 ci 10:21.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
mbal
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal gi (euphorbia hirta)
mbal ag garab la gog mi ngi bokk ci njabootug " euphorbiaceae". mi ngi
bokk ci gàncax yi nga xam ne at ba at lay meññ.
[ ]
tëraliin
* 1 mbooram
* 2 njariñ yi
* 3 turu xam-xam wi
* 4 tur wi ci yeneeni làkk
mbooram[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal mi ngi cosaanoo fële ci diggu amerig. mbal garab la gog day sax
foo xam ne baaxu faa saxe mu yaatu lool ci tund yi nga xam ne dafa am
naaj. niki noonu bari na fële ca afrig bëj-saalum.
njariñ yi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
mbal gi (euphorbia hirta)
xobi ak tóortóori garabug mbal
mbal garab la gog bari na xeeti jàngoro yu bari yu muy faj, loolu moo
tax fépp fumu nekk dan ko fay jëfandikoo rawatina fii ci afrig nga xam
ne dañu ko fiy jëfandikoo ngir muy faj, biir buy daw, naka noonu dañu
koo faa jàppe ngir ne mooy li gën a gaaw ngir faj lépp loo nga xam ne
dafa jëm ci wàllu noyyi lu ci mel ni asma, ak yaneen xeet yi ni mel.
bokk na ci ay njariam batay dañoo wax ne moom moo gaaw lool ci faj bopp
buy mett. ak bëñ buy metti.
turu xam-xam wi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
euphorbia hirtata
tur wi ci yeneeni làkk[soppi • soppi gongikuwaay bi]
angale: asthma-plant
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=mbal&oldid=100315 » lañ
ko jële
wàll :
* garab
* meññeef
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 7 suwe 2019 ci 17:47.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
saltige
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
saltige, benn tur la, ci cosaanu séeréer yi ak pël, bu ñuy woowee
boroom xam xam yi.
cosaanu baat bi[soppi • soppi gongikuwaay bi]
saltige, ci lakku bambara (bamanakan) la juge. ci bambara, noonu lañu
ko xajalee:
* sila (mooy yoon wi)
* tigi (mooy njiit bi).
kon, silatigi, ca njeelbeen, mooy kepp kuy jiite yoon wi.
saltige séeréer yi, ak silatigi bu fuuta tooro[soppi • soppi gongikuwaay bi]
ci seereer yi, saltige bi, mooy kuy yoree mbirum xam xam yi. Ñoo yoree
mbirum paj ak gisaan, ci askan wi. gëdd bu mag lañu yoroon, ndax ñoom a
tax ñu mënoon wuti safaara ci lu demoon ci wallu bey mi, nawet gi, ak
yeneen coono yi askan wi jankoontel. dañoo dendoon lool nguur gi
(siin-saalum), buuri seereer yi, di leen yegle ak di leen digal lu
bare, ngir buuri yoree nguur gi ci añam yu rafet, reew mi jem kanam te
am jamm. ci seereer yi, nekk saltige, ndono la. lebu yi ñu xam ni, seen
maam, ay seereer lañu woon ci lu ëpp, ba tey, am nañu tamit seen
saltige, di bokk ci mbootaayu ñooñu nekk ca kaw askanu lebu, seriñ
ndakaaru bi moo leen jiite.
fuuta-tooro nag, silatigi bi, buur la woon, moo doon yoree nguur gi.
deeniyaɲkooɓe yi, giir gu daan jiite reewum fuuta, ci diggante 1526 ba
1778, seen buur, silatigi lañu ko daan woowee, wante laata fuuta-tooro
nekk seeni nguur, buur yi fa nekkoon, yeneen tur lañu amoon. silatigi
boobu, da naroon bokk ci geño koly teɲella ku sos giir googu.
tey, ci pël yi, saltige amaatul. waaye ci seereer yi ba tey, saltige yi
ñungi wey li ñu doon def demb, di faj ñooñu febar japp, te ñepp xam
neen xeew bi ñu tudd xoy, ci dëkku seereer yi, laata nawet gi agsi,
saltige yi ñu def ko ngir yegal askan wi mbaa nawet gi dina neex am
det, ak yeneen xibaar bu mëna jëm ci wallu nguur gi, ak yeneen. bu ñu
jeexe li, su de dañoo gis lu bon a bugga ñow ci dëkk, di nañu digal ay
saaxaar, nit ñi war ko def, ngir lu bon baña agsi. ci lebu yi, dañoo
yengu ci ndœp, di ay tuur, ngir faj nit ñi.
ci « https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=saltige&oldid=90527 »
lañ ko jële
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 18 nowembar 2012 ci 03:28.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
obsessive compulsive disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru tëlbëti bu amul app
feebaru tëlbëti bu amul app mooy benn feebaru xelboo xam ne nit ñi
dañuy am soxlaa xoolaat mbir yi ay yooni yoon, di leen di def yenn
yëngu yëngu yi ay yooni yoon (ñu koy woowe "aada"), walla am yenn ci
xalaat yi di ñëwaat ay yoon (ñu leen di woowe "tëlbëti").^[1] nit ñi
dañuy am jafe jafe wotu seeni xalaat walla seen yëngu yëngu lu
yagg.^[1] yëngu yëngu yi ñuy gëna gis ñooyraxasu, woññi mbir yi, ak di
seet ndax ab buntu tëju na walla.^[1] Ñenn ñi dañuy am jafe jafe sanni
ay mbir ci biti.^[1] yëngu yëngu yii dañuy faraldi am lu baree bare ba
nga xamantane nit ki ci boppam dundu bés bu nekk dafay metti.^[1] dafay
faraldi lu ëpp benn waxtu bés bu nekk.^[2] mag ñu bare dañuy gis ne
nekkin yooyu du tekkiwuñu dara.^[1] mënin bi dafa ànd ak ay tik,
feebaru ku jaq, ak njàjan bu yoqu ci wallu xaru.^[2]^[3]
li koy indi waxuñu ko.^[1] gis nañu ne am na yenn ndono falkat yi ak
ñaar yéppay seex yu niróó ñoom la gëna laal ay seex yi niróówul.^[2]
liy indi njàjan yi bokk na ci xale buñu daan noot walla yeneen
stress-liy yoq xew xew.^[2] yenn yi bind nañu leen dénc gannaaw ay wall
wall.^[2] saytu bi mungi sukkandikoo ci yi koy feeñal te soxla na daq
yeneen garab walla li joge ci yeneen jangoro yi koy indi.^[2] ay
xaymawukaay ni yale–brown obsessive compulsive scale (y-bocs) mën nañu
leen jëfandikoo ngir saytu rëyaay bi.^[4] yeneen feebar yu metti yi ak
ni ñuy feeñe ni yooyu bokk na ci feebaru ku jaq, feebaru naqar ak
déteelu gu tar, lekk yu jaxasoo, feebaru tik, ak feebaru tëlbëti bu
amul app bu nekkinu nit ki.^[2]
faj mi bokk na ci joxe ay tegtal ngir dimbali nit ki saafara
jafe-jafeem, ni pajum nekkin bu àndak xalaat5cbt), ak yenn saay yiy
xeex déteelu ni [[|]] walla [[]]^[5]^[6] pajum nekkin bu àndak xalaat
(cbt) bu feebaru tëlbëti bu amul app (ocd) bokk na ci yoquteek liy indi
jafe jafe yi te du bayyi nekkin bi di amaat ay yoon. ^[5] bu
clomipramine di dox ak ssri yi, efe sëkondeer yi tax na ba pajam dañu
wacce ci ñaareelu liiñ bi. ^[5] yuy xeex ñakk àndak sago yu ñu dul
faraldi gis mën nañu am njëriñ bu leen jëfandikoo ci kaw ssri bi ngir
fajum yenn yu fës yi wante dañu leen di boole ci njàjan yiy yoqu efe
sëkondeer yi. ^[6]^[7] Ñakka paj mi, dina tax ba mënin mi di faraldi
yagg lool.^[2]
lu tollook 2.3% ci nit ñi ci seen giiru dund feebaru tëlbëti bu amul
app dal na leen.^[8] xayma bi ci benn at mungi tollu ci lu jege 1.2% ci
addina bi yépp.^[2] feebar bi duy faraldi feeñ bu nit ki weesoo
fanweeri at ak juróóm, te génn wall nit ñépp dañuy tambali am ay jafe
jafe balaa seen ñaar fukki at.^[1]^[2] góór ak jigéén yépp ñoo tolloo
ni leen feebar bi dale.^[1] ci anglais, baatu tëlbëti bu amul appdañu
koy faraldi jëfandikoo ci anam bu ñu tegul ci yoon bu bokkul ak ocd
ngir wonale nit ku set lool ci li muy def, ku bëgg lu wóór, kuy jël,
walla kuy xool fenn lu yagg.^[9]
1. ↑ ^1,0 ^1,1 ^1,2 ^1,3 ^1,4 ^1,5 ^1,6 ^1,7 et ^1,8 the national
institute of mental health (nimh) (january 2016). "what is
obsessive-compulsive disorder (ocd)?". u.s. national institutes of
health (nih). archived from the original on 23 july 2016. retrieved
24 july 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 ^2,5 ^2,6 ^2,7 ^2,8 et ^2,9 diagnostic
and statistical manual of mental disorders : dsm-5 (5 ed.).
washington: american psychiatric publishing. 2013. pp. 237–242.
isbn 978-0-89042-555-8.
3. ↑ angelakis, i; gooding, p; tarrier, n; panagioti, m (25 march
2015). "suicidality in obsessive compulsive disorder (ocd): a
systematic review and meta-analysis.". clinical psychology review
39: 1–15. pmid 25875222. doi:10.1016/j.cpr.2015.03.002.
4. ↑ fenske jn, schwenk tl (august 2009). "obsessive compulsive
disorder: diagnosis and management". am fam physician 80 (3):
239–45. pmid 19621834. archived from the original on 12 may 2014.
unknown parameter |df= ignored (help)
5. ↑ ^5,0 ^5,1 et ^5,2 grant je (14 august 2014). "clinical practice:
obsessive-compulsive disorder.". the new england journal of
medicine 371 (7): 646–53. pmid 25119610.
doi:10.1056/nejmcp1402176.
6. ↑ ^6,0 et ^6,1 veale, d; miles, s; smallcombe, n; ghezai, h;
goldacre, b; hodsoll, j (29 november 2014). "atypical antipsychotic
augmentation in ssri treatment refractory obsessive-compulsive
disorder: a systematic review and meta-analysis.". bmc psychiatry
14: 317. pmc 4262998. pmid 25432131.
doi:10.1186/s12888-014-0317-5.
7. ↑ decloedt eh, stein dj (2010). "current trends in drug treatment
of obsessive-compulsive disorder". neuropsychiatr dis treat 6:
233–42. pmc 2877605. pmid 20520787. doi:10.2147/ndt.s3149.
8. ↑ goodman, wk; grice, de; lapidus, ka; coffey, bj (september 2014).
"obsessive-compulsive disorder.". the psychiatric clinics of north
america 37 (3): 257–67. pmid 25150561.
doi:10.1016/j.psc.2014.06.004.
9. ↑ bynum, w.f.; porter, roy; shepherd, michael (1985). "obsessional
disorders: a conceptual history. terminological and classificatory
issues.". the anatomy of madness : essays in the history of
psychiatry. london: routledge. pp. 166–187.
isbn 978-0-415-32382-6.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=obsessive_compulsive_disor
der&oldid=99665 » lañ ko jële
wàll :
* pages with citations using unsupported parameters
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 14 disembar 2018 ci 19:19.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
#alternate soppi wikipedia (wo)
bipolar disorder
jóge wikipedia.
sauter à la navigation sauter à la recherche
feebaru "bipolaire", ñu xamewoon ko ni déteelu bu ànd ak mer gu bon,
mooy ab feebaru xelguy indi ay waxtu déteelu ak ay waxtu yu du sul
noono yudikkale gu kawe.^[1]^[2]^[3] dikkale gu kawe gi bari na te
ñungi ko xame ni mer gu rëywalla dikkale gu amul kersa, mungi aajo ci
rëyaayam, walla ndax liy wone xel mu tagoo ak li xew mungi ci. ^[1] bu
nit nekkee ci mer gu rëy dafay am jikko walla yég bu dul noon njaxlaf,
bég, walla mer.^[1] nit ñi dañuy jël ay dogal te duñu ci xalaat te itam
duñu xalaat li ñuy jur. ^[2] bu nit ki nekkee ci waxtuy mer gu metti
duy faral di soxla nelaw. ^[2] bu nit ki nekkee ci ay déteeloom, joy
dafa koy yom, gis-gisam ci dund gi dafay ñaaw, te duy xool ñeneen ñi ci
ay gët. ^[1] njàjanu xaruci ñi ame feebar bi lu kawe la agg ba 6% ci ñi
ëppal ñaar fukki at, tey ci booba dagg sa bopp mungi ame ci diggante 30
ba 40 %.^[1] yeneeni jafe-jafe yi nekk ci feebari xel yi ni feebaru
ragal yu mettiakdi jëfandikoo dorogdañu leendi faraldi boole ci feebaru
"bipolaire".^[1]
li koy indi leerul ci bopp nit ñi, wante ñaari yi yépp dili ñu wër, ak
dondu am nañ ci wall.^[1] dondu yu bari ak ay efe yu ndaw bokk nañu ci
luy joxe njàjan yi.^[1]^[4] risk yi nekk ci li ñu wër bokk na ci
istuwaaru noot xale ak diir bu yagg stress. ^[1] lu tollook 85% ci
wallu risk bi ñungi teg ci dondu.^[5] feebar bi ñung ko dugal ci
feebaru bipolar i bu mësoona am lumu ndaw ndaw benn waxtu dikkale, ak
walla bu amul waxtu déteelu, ak ni feebaru bipolar ii bu amoon lumu
ndaw ndaw benn dikkale gu amul kersa (waaye bu amul ay waxtu dikkale)
ak benn waxtu déteelu bu mag.^[2] ci ñi nga xam ne ni feebar bi duy
feeñ noonu bu baax lu yagg, li koy indi feebaru xel mu jaxasoo di dem
ci diggante bég ak déteelu mën nañu ko xool génne li ko waral.^[2] su
fekkee li koy indi mungi joge ci ay garab walla jafe jafe ci paj mi,
dañu leendi xajjale.^[2] yeneen yi koy indi yu mëna génne yu mel noonu
ñooy feebaru yëngu-yëngu bu tar bu àndak ñakka farlu, ay feebaru
nekkin, Ñi ame jangoro schizophrénie dañuy faraldi réére mbir ak li
xew. seen nekkin du méngoo ak liy xew ak febaru dorogewu ak yenn yi koy
indi joge ci wallu paj mi.^[1] saytuwër gu yaramjarul def ngir absaytu,
su fekkee sax ay saytu dereet walla portale feebar yi mën nañu leen
jëfandikoo ngir dindi yeneeni jafe-jafe.^[6]
paj mi ñuy gëna jëfandikoo bokk na ci pajum feebaru xelak jël ay garab
yi mel ni seral dikkale (naqari dereet) ak luy xeex ak ñakk àndak
sago.^[1] yenn ci yii di seral ci yi ñi gëna jëfandikkoo bokk na ci
lithium ak yeneen xeet yu wute yi di xeex jangoro kiriis^[1] paj mu ñu
waajalul ci ab pajukaay war nañu ko soxla bu fekkee am na ku jege ci
fexeel boppam walla ñeneen ñi te baña fajuji.^[1] ay jafe-jafe nekkin
yu jeggi dayo, lu mel ni yëngëtu walla xeex, mën nañu ko toppatoo ak yi
di xeex ak ñakk àndak sago ci diir bu gàtt walla ay garabu
benzodiazépines.^[1] ci waxtub xër, dafa gën yi di xeex déteelu ñu
bayyi leena jël.^[1] su fekkee yi di xeex déteelu ñungi leendi
jëfandikoo bu amee ay déteelu, war nañu leen jëfandikoo ak li di seral
dikkale.^[1] pajum feebaru xel bu ñuy jëfandikoo electrochoc (etc), su
fekkee sax gëstuwuñu ko bu baax, war nañu ko mëna jéém ci ñooñu ñu ñu
mënula faj ak yeneen paj yi.^[1]^[7] su ñu bayyee jëfandikoo ay paj,
dañu bëgg ñu benn bennal ko.^[1] nit ñu bare dañu ame ay jafe-jafe
koppar, seen nekkin ci biir nit ñi walla ci seen liggééyukaay ndax li
ñu ame feebar bi.^[1] jafe-jafe yii ñeent ba ñett yoo jël saa yu nekk
benn bi am na leen.^[1] yoon yi ñi tann ci seen dundin ak li garab yi
di def ci ñoom, njàjanu dee yu jogewul ci benn jàngoroni feebaru xol
tollu na ñaari yoon nit ñi.^[1]
téméér boo jël ci addina bi am na kenn ku am feebaru bipolar.^[8] ci
amerik, téméér boo jël ñett ñi am nañu feebar bi ci seen dund, ñi ko
ame ci góór ak ci jigéén ño ko tolloole. ^[9]^[10] lu ci ëpp boo ame
ñaar fukki at ak juróóm nga koy tambale gis.^[1] feebaru bipolaire bi
tollu na ci liñu génne ci xaalis ci 45 miliyaar ci amerik ci atum
1991.^[11] cërcëraat gu rëy ci loolu te jóge ci woññi gu kawe ci ñakka
liggééyi, dafa tollu ci juróóm fukk at mu nekk.^[11] nit ñi ame feebaru
bipolaire dañuy faraldi am ay jafe-jafe ak ñeneen ñi di leen gise ni ñi
am lëgët. ^[1]
1. ↑ ^1,00 ^1,01 ^1,02 ^1,03 ^1,04 ^1,05 ^1,06 ^1,07 ^1,08 ^1,09 ^1,10
^1,11 ^1,12 ^1,13 ^1,14 ^1,15 ^1,16 ^1,17 ^1,18 ^1,19 ^1,20 ^1,21
et ^1,22 anderson im, haddad pm, scott j (dec 27, 2012). "bipolar
disorder". bmj (clinical research ed.) 345: e8508. pmid 23271744.
doi:10.1136/bmj.e8508.
2. ↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 et ^2,5 american psychiatry association
(2013). diagnostic and statistical manual of mental disorders (5th
ed.). arlington: american psychiatric publishing. pp. 123–154.
isbn 0-89042-555-8.
3. ↑ "dsm iv criteria for manic episode". archived from the original
on july 31, 2017. unknown parameter |df= ignored (help)
4. ↑ goodwin, guy m. "bipolar disorder". medicine 40 (11): 596–598.
doi:10.1016/j.mpmed.2012.08.011.
5. ↑ charney, alexander; sklar, pamela (2018). "genetics of
schizophrenia and bipolar disorder". in charney, dennis; nestler,
eric; sklar, pamela et al. charney & nestler's neurobiology of
mental illness (5th ed.). new york: oxford university press.
p. 162. |displayeditors= suggested (help)
6. ↑ nimh (april 2016). "bipolar disorder". national institutes of
health. archived from the original on july 27, 2016. retrieved
august 13, 2016. unknown parameter |df= ignored (help)
7. ↑ versiani, marcio; cheniaux, elie; landeira-fernandez, j.
"efficacy and safety of electroconvulsive therapy in the treatment
of bipolar disorder". the journal of ect 27 (2): 153–164.
pmid 20562714. doi:10.1097/yct.0b013e3181e6332e.
8. ↑ grande, i; berk, m; birmaher, b; vieta, e (april 2016). "bipolar
disorder". lancet (review) 387 (10027): 1561–72. pmid 26388529.
doi:10.1016/s0140-6736(15)00241-x.
9. ↑ diflorio, a; jones, i (2010). "is sex important? gender
differences in bipolar disorder". international review of
psychiatry (abingdon, england) 22 (5): 437–52. pmid 21047158.
doi:10.3109/09540261.2010.514601.
10. ↑ njuumteg royuwaay: balise [ incorrecte : aucun texte n’a été
fourni pour les références nommées schmitt2014
11. ↑ ^11,0 et ^11,1 hirschfeld, rm; vornik, la (jun 2005). "bipolar
disorder–costs and comorbidity.". the american journal of managed
care 11 (3 suppl): s85–90. pmid 16097719.
ci
« https://wo.wikipedia.org/w/index.php?title=bipolar_disorder&oldid=101
722 » lañ ko jële
wàll :
* pages avec des erreurs de référence
* pages with citations using unsupported parameters
* pages using citations with old-style implicit et al. in editors
njëlu joowiin
samay jumtukaay
* duggoo de
* waxtaan ak bii ip
* cëru
* sos am sàq
* dugg
barabu tur
* jukki
* waxtaan
[ ]
wuute
wonewiin
* jàng
* soppi
* soppi gongikuwaay bi
* wone jaar-jaaram
[ ]
yeneen
seet
____________________ seet ayca
joowiin
* xët wu njëkk
* askan
* coppite yu mujj
* aw xët ci mbetteel
* ndimbal
móol/génne
* sos ab téere
* yebbi niki pdf
* sumb bu móolu
boyotu jumtukaay yi
* xët yi mu lëkkalool
* coppite yi ko ñeel
* yeb ab dencukaay
* xëti jagleel
* lëkkalekaay yu fi nekkandi
* xibaar ci xët wi
* yëf wikidata
* tudd wii xët
yeneeni làkk
ajouter des liens
* coppite bu mujj bu xët wii 22 sattumbar 2019 ci 16:41.
* jàppandig ëmbéef lee ngi sukkadiku ci creative commons attribution-
séddoo ci genn anam gi; man nañoo sukkadiku itam ci yeneen anam.
xoolal anami jëfandiku gi ngir yeneeni leeral.
* politigu sutura
* ci mbiri wikipedia
* ay aartu
* suqalikat
* statistiques
* déclaration sur les témoins (cookies)
* woneyiin bu mobil
* wikimedia foundation
* powered by mediawiki
]